Odpoveď na predvolanie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2006.

Dušan Tomko, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX


                                                                                                                       02.01.2007
Krajský súd v Bratislave
Záhradnícka 10
813 66 Bratislava
-91-                                                                                                             1 Cob 298/006-180

Vec: Odpoveď na predvolanie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2006.

Vzhľadom k tomu, že som sa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, vedeným pod č.k. 25 Cb166/02 zo dňa 23.03.2006 odvolal dňa 07.072006 a odvolanie som doplnil dňa 04.12.2006, nariadil Krajský súd v Bratislave nové pojednávanie, ktoré sa uskutoční dňa 08.02.2007. Zároveň ma v predvolaní vyzval, aby: som urobil včas, ešte pred pojednávaním potrebné návrhy, aby súd zadovážil listiny a predmety obhliadky, ktoré má odporca alebo tretia osoba, alebo ktoré sú v úschove na inom súde alebo orgáne, rovnako, aby som urobil návrh na predvolanie svedkov, na ktorých sa na pojednávaní chcem odvolať. Z týchto príčin uvádzam:

Prvý „Návrh na vypočutie svedkov a na zadováženie listín pre potreby tohto konania“ som zaslal Okresnému súdu Bratislava II už dňa 02.01.2006. Tento návrh sa nachádza v súdnom spise a ja ho pokladám za platný aj neďalej.
Ďalej súdu zasielam nasledujúce doklady:

List Ing. Beáty Uhrínovej z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2001,v ktorom zaujala stanovisko k debetným avízam, ktoré mi vydala žalovaná strana VÚB, a.s., Bratislava. V liste uvádza, ….“že pri vykonávaní daňovej kontroly sú debetné avíza nepostačujúcim daňovým dokladom.“ Záležitosť by sa teda zdala byť jasnou, keby Ing. Uhrínová v ďalšej časti odpovede celkom nelogicky netvrdila:

…..“Daňové riaditeľstvo SR nie je oprávnené na to, aby vstupovalo do týchto zmluvných vzťahov a vzhľadom na túto skutočnosť nie je teda inštitúciou kompetentnou na posudzovanie problematiky poskytovania. resp. neposkytovania daňových dokladov Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava.“

Teda po tom, čo posúdila debetné avíza ako nedostatočné daňové doklady pri vykonávaní daňovej kontroly, z ničoho nič tvrdí, že Daňové riaditeľstvo nie je inštitúciou kompetentnou na posudzovanie problematiky poskytovania. res. neposkytovania daňových dokladov.

Nerozumel som tejto odpovedí a poslal som sťažnosť na Daňové riaditeľstvo SR o posúdenie debetných avíz.

Tento krát mi odpovedal bývalý generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR Ing. Ondrej Mráz dňa 19.11.2001.

„Vzhľadom na skutočnosť, že sa za sťažnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm.c) zákona č. 152/1998 Zz. o sťažnostiach (ďalej len zákon o sťažnostiach) nepovažuje za podanie, ktorého vybavenie je upravené osobitným predpisom (v predmetnom prípade využitím zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov), DR SR Vaše podanie posúdilo ako podnet na výkon daňovej kontroly a predmetné podanie bolo postúpené na priame vybavenie sekcii daňovej kontroly DR SR, ktorá zabezpečí preverenie Vami uvádzaných skutočností.“

Zároveň Vám DR SR oznamuje, že vzhľadom na § 23 zákona o správe daní, ktorý sa týka daňového tajomstva, Vás o výsledkoch preverenia nie je možné informovať.“


Podľa Ing. .Mráza Daňové riaditeľstvo asi je „kompetentné na posudzovanie problematiky poskytovania, resp. neposkytovania daňových dokladov Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava,“ čo dokazuje aj to, že predmetné podanie bolo „postúpené na priame vybavenie sekcii daňovej kontroly DR SR, ktorá zabezpečí preverenie Vami uvádzaných skutočností.“

Som náramne šťastný, že byrokrati Daňové riaditeľstva SR pokladajú stránku (čiže aj mňa) za podliaka a klamára, ktorého uvádzané skutočnosti je potrebné „preveriť“. Toto chrapúnstvo byrokratov Daňového riaditeľstva mi Ing. Ondrej Mráz posiela priamo a bez akéhokoľvek obalu.

Čo ma veľmi zarmucuje je, že sa podľa byrokratov Daňového riaditeľstva, ja ako obyčajný smrteľník, nesmiem dozvedieť, či bezcenné zdrapy papiera, ktoré mi vydala VÚB ako daňové doklady, zodpovedajú príslušným daňovým zákonom alebo vôbec nie! V prípade, že tieto zdrapy papiera nezodpovedajú daňovým zákonom, nesmiem vedieť ani to, či ma daňová kontrola potrestá pokutou jedného milióna korún alebo nie. Také je to hrozné daňové tajomstvo!

Pretože som so sugesciami Ing. Mráza a jeho hypnózou na diaľku nemohol byť spokojný, opäť som sa sťažoval na porušovanie daňových zákonov vo VÚB pri (ne)vydávaní daňových dokladov, podal som novú sťažnosť. Ing. Ondrej Mráz mi dňa 14.08.2002 zasiela ďalšiu hypnózu:

Predmetná skutočnosť Vám bola oznámená listom č.I/I011/3707-23086/01 zo dňa 06.11.2001 s poučením, že Vás o výsledkoch daňovej kontroly nie je možné oboznámiť, nakoľko sa na všetky informácie o daňovom subjekte získané v daňovom konaní vzťahuje ustanovenie § 23 zákona o správe daní.“

Z uvedených listov a z citácií vyplývajú neuveriteľné veci – zatiaľ, čo žalovaná strana VÚB mi zatajuje , za ktoré údajné služby mi sťahovala peniaze z účtu, Daňové riaditeľstvo SR mi zatajuje, či debetné avíza a výpisy z účtu, ktoré mi vydala žalovaná strana, sú v súlade s platnými daňovými zákonmi! Odpoveď na otázku, či mi vydala VÚB účtovné doklady v súlade s daňovými zákonmi je údajne pre mňa daňovým tajomstvom!

Ústava Slovenskej republiky, ako najvyšší zákon, mi zaručuje právo na sťažnosť. Tým sa samozrejme myslí nielen to, že sťažnosť mám právo podať, ale že mám právo aj na jej objektívne prešetrenie a právo na pravdivú odpoveď! Ing Ondrej Mráz porušuje moje ústavné práva, aby mohol kryť rozsiahlu trestnú činnosť VÚB!

Vychádzam z týchto skutočností:

a) Ak sekcia daňovej kontroly pokladala debetné avíza a výpisy z účtu, ktoré mi vydala VÚB za daňové doklady, potom kontrolou musela zistiť, že tieto doklady sú nepravdivé a neprehľadné (šifrované). Tieto daňové doklady teda nespĺňali po obsahovej, ani po formálnej stránke požiadavky, ktoré od vierohodných daňových dokladov vyžadujú daňové zákony. Daňová kontrola mala v tomto prípade postupovať podľa § 37 zák. č. 563/1991 Zb. a udeliť žalovanej strane pokutu až do výšky jedného milióna korún. Zároveň ma mala písomne informovať o neplatnosti mojich daňových dokladov, aby som si včas mohol od VÚB vyžiadať platné doklady.

b) Ak sekcia daňovej došla k podobnému záveru ako ja, že debetné avíza a výpisy z účtu nie sú daňovými dokladmi a v žiadnom prípade nemôžu predstavovať právne dôvody k platbám, bolo jej povinnosťou, vyžiadať si od VÚB skutočné účtovné doklady, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností predstavujú právne dôvody k platbám. Takéto doklady sa však vo VÚB nenachádzajú, ako to už uviedla JUDr. Lotka Brychtová pred Okresným súdom v Bratislave I, kde tvrdila, že VÚB nevydáva účtovné doklady k jednotlivým platbám. Podobne sa vyjadril aj Ing. Ladislav Lešo, riaditeľ pobočky VÚB na Bačíkovej ulici pre košický Večer, dňa 22.01.1998 v článku Ad: „Státisíce v lufte“, citujem:

„Zároveň sme mu (mne) oznámili, že poplatok za realizáciu platby je pol percenta zo sumy, čiže 1275,34 Sk. Tento poplatok je inkasovaný súčasne s realizáciou platby bez akejkoľvek faktúry. Tvrdenie o tom, že sme mu (mne) nevedeli vysvetliť za čo zaplatil uvedenú sumu je nepravdivé.“

Ide o šokujúce verejné priznanie člena mafie VÚB, ktorý celkom verejne oznamuje ohúreným čitateľom košického Večera, že mafia VÚB nevydáva žiadne „faktúry“, čiže porušuje daňové zákony! Toto sprosté porušovanie daňových zákonov umožňuje mafii VÚB bezdôvodne a pritom beztrestne sa obohacovať na úkor klientov VÚB, okrádať
a podvádzať ich. Na druhej strane, klienti bez účtovných dokladov z VÚB majú takmer nulové možnosti reklamovať nezdôvodnené obohacovanie sa VÚB na ich úkor a na vykrádanie ich účtov. Sťažená, alebo úplne znemožnená je aj ich možnosť, domáhať sa náhrady škôd súdnou cestou. Aby to bolo úplne dokonalé, daňová kontrola ich möže trestať za neúplnú, nepravdivú a neprehľadnú účtovnú evidenciu!
Konkrétne k tomu prípadu, ktorý popisuje príslušník mafie VÚB Ing. Karol Lešo, riaditeľ pobočky VÚB v Košiciach na Bačíkovej ulici: Až po takmer piatich rokoch súdnych naťahovaní som dokázal, že uvedenú platbu VÚB nikdy nerealizovala, a že nevedeli mi vysvetliť vtedy za čo mi stiahli z účtu uvedenú sumu a nevedia mi to vysvetliť ani dnes! Účtovné doklady jednoducho neexistujú, nakoľko vedci a ani mafiáni z VÚB ešte doteraz nevymysleli právoplatné účtovné doklady na sprostú krádež peňazí z účtu klienta!

Daňová kontrola mala opäť postupovať podľa už uvedeného zákona a za neexistenciu účtovných dokladov bola povinná vyrúbať VÚB pokutu až do výšky jedného milióna korún. Zároveň ma mala písomne informovať o tom, že nenesiem vinu za neúplnú evidenciu mojich účtovných dokladov.

c) Je chybné predpokladať, že žalovaná strana VÚB nevydávala účtovné doklady len mne. V skutočnosti VÚB nevydáva daňové doklady žiadnemu klientovi, nakoľko nevydávanie účtovných dokladov je pre VÚB nesmierne výhodné. Vzniká tak možnosť stáleho, bezdôvodného obohacovania sa VÚB na úkor svojich klientov vo výške niekoľkých miliárd korún ročne, ako aj možnosť ich stáleho okrádania a podvádzania. Daňová kontrola bola povinná skontrolovať dodržiavanie daňových zákonov vo VÚB pri všetkých platbách všetkých klientov. Ak predpokladám, že vo VUB má otvorený účet asi 10.000 klientov, pri pokute do jedného milióna u každého klienta, by celková výška pokuty pre VÚB mohla dosiahnuť až desať miliárd korún. Išlo by ešte stále o veľmi priateľskú pokutu zo strany daňovej kontroly, nakoľko kontrola môže vyrúbať pokutu za každý nesprávny účtovný doklad! Vzhľadom k tomu, že § 451 ods. 1 Obč. zák., prikazuje vrátiť majetok nadobudnutý bezdôvodným obohatením, mohli by celkové výdaje VÚB aj s primeranými úrokmi z bezdôvodného obohatenia sa VÚB, dosiahnuť niekoľko desiatok miliárd korún. To by mohlo viesť ku krachu banky (bandy)! Aby DR SR mohlo zahladzovať dôkazy o tejto trestnej činnosti VÚB, jeho pracovníci ma podvádzajú a klamú s tým, že nemám právo vedieť, či moje daňové doklady sú v poriadku alebo nie, nakoľko ide údajne o daňové tajomstvo!

Aby sa súd mohol oboznámiť s trestnou činnosťou vo VÚB a s krytím tejto trestnej činnosti na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky, navrhujem, aby si súd zapožičal všetky doklady týkajúce sa uvedenej daňovej kontroly vo VÚB a to tak z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj zo všetkých jeho podriadených zložiek, či už zo sekcie daňovej kontroly alebo z daňových úradov. Zároveň navrhujem súdu, aby si zabezpečil všetky originály dokladov, týkajúcich sa uvedenej kontroly, a to tak z centrály VÚB nachádzajúcej sa v Bratislave na Mlynských nivách 1, ako aj z pobočiek VÚB. Z originálov dokladov má byť jasné, ktoré osoby sa zúčastnili daňovej kontroly za sekciu daňovej kontroly, ktoré osoby sa zúčastnili za VÚB, kedy a kde sa uvedená daňová kontrola konala, aký bol účel daňovej kontroly, ktoré doklady boli kontrolované a k akému záveru daňová kontrola došla. Tak isto navrhujem, aby si súd zadovážil aj všetky originály kontrolovaných účtovných dokladov.

Dňa 10.03.2004 zaslal sťažnosť na nečinnosť Daňového riaditeľstva môj právny zástupca JUDr. Staško. V uvedenej sťažnosti popisuje JUDr. Staško na troch stranách, aké konkrétne kroky som už podnikol na to, aby som od VÚB dostal hodnoverné daňové doklady, zároveň konkrétne uvádza, o aké porušovanie daňových zákonov zo strany VÚB ide a aké konkrétne ťažkosti mi spôsobuje nečinnosť Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Okrem iného poukazuje aj na nepravdivé a nezmyselné odpovede pracovníkov Daňového riaditeľstva na moje sťažnosti Ing. Uhrínovej a Ing. Mráza. Sťažnosť je zakončená takto:

„Na základe hore uvedených dôvodov žiada sťažovateľ, aby Daňové riaditeľstvo SR prešetrilo sťažnosť na nevydávanie daňových dokladov priamo u Všeobecnej úverovej banky, a.s. Bratislava, a aby postupovalo voči VÚB v zmysle platných daňových zákonov, t. j., aby z nevydávania daňových dokladov vo VÚB vyvodilo zákonné opatrenia.
Sťažovateľ žiada, aby bol o opatreniach vykonaných Daňovým riaditeľstvom na zabezpečenie dodržiavania daňových zákonov informovaný v lehote stanovenej zákonom.“

Na túto sťažnosť odpovedala dňa 22.03.2004 Ing. Mária Machová PhD, nová generálna riaditeľka Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Odpovedala žiadosťou o doplnenie podania. Žiadosť vyzerá takto:

„ DR SR ďalej konštatuje, že vo Vašom podaní poukazujete na nečinnosť DR SR a chronologicky popisujete konanie Váško klienta v súvislosti s preverovaním zákonnosti postupu VÚB, a.s. Bratislava pri vydávaní daňových dokladov. Vzhľadom na uvedené DR SR Vás žiada v zmysle § 5 ods. 4, 5 v náväznosti na §1 zákona o sťažnostiach o spresnenie predmetu sťažnosti, tj. o konkretizáciu, v čom spočíva nečinnosť DR SR a taktiež
o konkretizáciu porušení platných právnych noriem zo strany DR SR DR SR ďalej uvádza, že záverečná časť listu, v ktorej žiadate o prešetrenie sťažnosti na nevydávanie daňových dokladov priamo vo VÚB, a.s. Bratislava, nespĺňa náležitosti sťažnosti podanej v zmysle zákona o sťažnostiach a je možné považovať ju za podnet na výkon daňovej kontroly, tj. podnet vybavovaný v zmysle zákona o správe daní a príslušných daňových zákonov.

DR SR Vás žiada doplniť požadované náležitosti v zmysle § 15 ods. 1 zákona o sťažnostiach v lehote 10 dní od obdŕžania tohto listu, v opačnom prípade DR SR nie je povinné predmetnú sťažnosť vybaviť, a to vzhľadom na jej obsahovú stránku, ktorá v súčasnej podobe neobsahuje konkrétne námietky poukazujúce na porušenie príslušných právnych noriem zo strany DR Slovenskej republiky.“

Čiže na sťažnosť, v ktorej sú uvedené konkrétne dôkazy o nečinnosti Daňového riaditeľstva odpovedá mazaná generálna riaditeľka Ing. Mária Machová PhD, aby som uviedol konkrétne dôkazy o nečinnosti Daňového riaditeľstva! Už podľa titulu pred menom a za menom je na prvý pohľad jasné, že ide o hrozne vzdelanú generálnu riaditeľku. V školách sa naučila, že papier znesie všetko. Ak by som jej poslal ešte sto sťažnosti s tisícami konkrétnych dôkazov, stále dostanem od nej odpoveď , aby som uviedol konkrétne dôkazy!

V najlepšom (najhoršom) prípade môže dobrá žena moju sťažnosť „považovať za podnet na výkon daňovej kontroly, tj. podnet vybavovaný v zmysle zákona o správe daní a príslušných daňových zákonov“. Čiže stará pesnička – moja sťažnosť sa sprosto „prekvalifikuje“ na podnet pre vykonanie daňovej kontroly a keďže som len obyčajný smrteľník, nikdy sa nesmiem dozvedieť pravdu o výsledku takejto daňovej kontroly, pretože nepravdivé doklady, ktorými ma „obšťastnila“ mafia VÚB, sú hrozným daňovým tajomstvom! V očiach byrokratov z Daňového riaditeľstva som tak bezvýznamným smrteľníkom, že sa nedozviem dokonca ani to, čo vlastne sekcia daňovej kontroly Daňového riaditeľstva kontrolovala vo VÚB, keď je jasné, že účtovné doklady vo VÚB ani neexistujú!

Z týchto dövodov navrhujem súdu výsluch pracovníkov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Ide konkrétne o výsluch pred súdom Ing. Beáty Uhrínovej, Ing. Ondreja Mráza a Ing. Márie Machovej PhD. Navrhovaný svedkovia sa majú vyjadriť k účtovným dokladom, konkrétne k tým zdrapom papiera, ktoré mi vydala VÚB, ako údajné daňové doklady!

Nepravdivé a nezmyselné odpovede pracovníkov Daňového riaditeľstva ma tak dojali, že som požiadal prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť ich postupu. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici mi 08.10.2004 zaslala odpoveď, že môj podnet odložila, nakoľko „nie je oprávnená preskúmavať zákonnosť postupu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ako orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností“.

Na porušovanie daňových zákonov vo VÚB som sa sťažoval aj u Národnej banky Slovenska. Dňa 25.07.2002 mi odpovedajú Ing. Peter Baláž a Ing.Milan Horváth, že NBS vykonáva zákonný dohľad „nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.“

S touto odpoveďou nemôžem súhlasiť. Predovšetkým, VÚB nevykonáva bankovú činnosť, ale rozsiahlu trestnú činnosť. Banková činnosť je tu len pláštikom na zakrytie tejto rozsiahlej trestnej činnosti! No zároveň musím priznať, že autori odpovede majú pravdu v tom, že „systém funguje bezpečne“. Za bezdôvodné obohacovanie sa VÚB na úkor svojich klientov a za vykrádanie ako aj podvádzanie klientov vo výške niekoľkých miliárd korún ročne, ešte vo VÚB naozaj nikto nešiel do väzenia! „Systém“ je hlavne preto tak „bezpečný“, že na Slovensku ani neexistuje nejaká nezávislá inštitúcia, ktorá by sa opovážila skontrolovať dodržiavanie daňových zákonov vo VÚB! Ak Krajský súd v Bratislave prijme moje návrhy ohľadom nepravdivých dokladov z VÚB, vyžiada si potrebné podklady a nariadi výsluchy pred súdom mnou navrhovaných svedkov, bude po „bezpečnosti systému“! Nielenže „systém“ bezdôvodného obohacovania sa VÚB na úkor svojich klientov, rabovania ich účtov a podvádzania, prestane byť „bezpečným“ ale sa dokonca „bezpečne“ zrúti, ako ten povestný domček s karát!

Ing. Horváth a Ing. Baláž sa veľmi mýlia – úlohou NBS je dohľad tak nad bezpečnosťou banky a jej finančných operácii, ako aj nad bezpečnosťou vkladov jej klientov! Ak banka môže nerušene rabovať účty svojich klientov za bieleho dňa, potom nemožno hovoriť o bankovom dohľade! NBS zatvára oči pred okrádaním klientov vo VÚB!

Za nepravdivú podkladám aj túto pasáž z odpovede:

„Banka je v tomto prípade účastníkom daňového konania ako každý iný subjekt.“

Ak by „každý iný“ daňový subjekt si dovolil porušovať daňové zákony v takom rozsahu, ako si to dovoľuje VÚB, z daňových kontrolórov by sa razom stali vlkolaci, ktorí by mu pomocou daňových pokút prehrýzli hrdlo! „Každý iný daňový subjekt“ by finančne vykrvácal na miliardové daňové pokuty! Že sa toto doteraz nestalo, len dokazuje, že VÚB nie je žiadna banka, ale zločinecká organizácia, ktorá svoju nezákonnú činnosť vykonáva za tichého súhlasu zradcovských slovenských vlád! V trestnej činnosti ju bezpochyby kryje aj Národná banka Slovenska!

Poslal som sťažnosť na porušovanie daňových zákonov vo VÚB aj na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré má tak isto ako NBS, povinnosť zo zákona dozerať, nad bankami. Dňa 23.01.2001 mi poslal veselú odpoveď Ing. Peter Turinič. Citujem z odpovede:

„ Týmto listom Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť bola postúpená z dôvodu vecnej príslušnosti na priame vybavenie do Všeobecnej úverovej banky, a.s., - ústredie, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, na odbor vnútornej kontroly a dozornej rade spomínanej inštitúcie.“

Ministerstvo financií poslalo sťažnosť na prešetrenie v rozpore so zákonom o vybavovaní sťažnosti a v rozpore so zdravým rozumom do VÚB, čiže do organizácie, proti ktorej sťažnosť smerovala! Mafia VÚB sa teda mala sama skontrolovať! Náramne veselý Ing. Turinič sa zabáva, mafia VÚB sa však nechce sama skontrolovať!

Požiadal som Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby skontrolovala zákonnosť prešetrovania mojich oznámení NBS, MF SR a Daňovím riaditeľstvom Slovenskej republiky o porušovaní daňových zákonov vo VÚB. Dňa 05.10.2001 mi Generálna prokuratúra oznamuje, že möj podnet bol odložený, nakoľko prokuratúra nie je oprávnená konať vo veci.

Podobnú odpoveď som dostal už z prokuratúry Košice I, zo dňa 12.09.2001. Na möj podnet, aby preskúmala zákonnosť nevydávania daňových dokladov vo VÚB, Okresná prokuratúra Košice I oznamuje, že nie je oprávnená preskúmavať zákonnosť postupu súkromno – právnych objektov.

Škoda – preškoda, že prokuratúra nemôže konať, keď ja dostávam také veselé listy z Ministerstva financií Slovenskej republiky. Napr. nejaký Marián Kudlej mi 25.11.1998 odpovedá na moju sťažnosť
o porušovaní daňových zákonov vo VÚB:

„….oznamujeme, že ministerstvu financií SR neprináleží vstupovať do zmluvných vzťahov podnikateľských subjektov.“

Marián Kudlej ma trošku klame. Ministerstvu financií Slovenskej republiky samozrejme prináleží vstupovať do zmluvných vzťahov podnikateľských subjektov, a nielen že mu prináleží vstupovať, ale aj vstupuje do zmluvných vzťahov podnikateľských subjektov! No samozrejme, nikdy nie na strane toho podnikateľského subjektu, ktorý dodržuje zákony, ale vždy len na strane toho podnikateľského subjektu, ktorý zákony porušuje, čiže vždy na strane mafie VÚB! Ako dôkaz uvádzam spoločné oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenskej konsolidačnej, a.s., ktoré zaslali Krajskému súdu v Bratislave pre súdne konanie vedené pod zn. 28 Cbs 2/02 dňa 02.09.2005. Spoločne oznamujú, že:

„vstupujeme ako vedľajší účastníci na strane odporcu (čiže mafie VÚB!) do konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 28 Cbs 2/02“!

Vstup do konania odödvodňujú takto:

„Vedľajší účastníci a odporca sú spolu účastníkmi zmluvného vzťahu, predmetom ktorého je i. dohoda, že ak vyššie uvedené konanie bude mať nimi dohodnuté následky vedúce k vzniku strát na strane odporcu a súčasne budú splnené ďalšie nimi dohodnuté podmienky, vedľajší účastníci (vláda SR!) odporcu (mafiu VÚB!) odškodnia“!

Vzniká otázka, akú stratu môže VÚB týmto konaním utrpieť, ak beriem do úvahy, že VÚB zásadne nedosahuje zisky zákonným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že masovo porušuje daňové zákony Slovenskej republiky, jej príjmy tvoria len bezdôvodné obohacovanie sa na úkor klientov VÚB, krádeže peňazí z účtov a príjmy z podvodov. Nejde teda o zákonný zisk, ale výlučne len o nezákonný lup, korisť. Z oznámenia teda vyplýva, že ak VÚB nebude möcť na Slovensku lúpiť, prípadne koristiť, utrpí stratu(!) a vláda Slovenskej republiky prostredníctvom uvedených „vedľajších účastníkov“, ju odškodní! Musí to byť báječná zmluva!

Podľa niektorých vyjadrení pracovníkov ministerstva financií SR v tlači, VÚB ani nemusí z lupu (koristi) platiť dane! Zmluva tak predstavuje ohromný vysávač, ktorým talianska mafia IntesaBci vysáva cez zlodejskú VÚB miliardové sumy zo Slovenska ročne!

Je možné, že táto zmluva predstavuje „tichú dohodu“, o ktorej mi rozprávali daňoví kontrolóri v Košiciach. Podľa tejto údajnej „tichej dohody“ daňoví kontrolóri nesmú požadovať vo VÚB daňové doklady. Kápovia mafie sa im údajne vyhrážajú, že im zabezpečia okamžité vyhodenie z práce, prípadne sa im vyhrážajú fyzickou likvidáciou. Zmluva by mohla vysvetliť, prečo sú orgány, činné v trestnom konaní, príslušné ministerstvá a inštitúcie nečinné pri kontrole dodržiavania daňových zákonov vo VÚB. Pokladám za vylúčené, aby VÚB mohla porušovať daňové zákony v takomto rozsahu bez tichej podpory slovenských vlád!

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, navrhujem súdu, aby si pre potreby tohto konania zapožičal z Ministerstva financií SR, z Fondu národného majetku Slovenskej republiky a zo Slovenskej konsolidačnej, a.s., originál uvedenej zmluvy, vrátanie jej prípadných tajných častí alebo prípadných tajných dodatkov.

Hoci som urobil všetko, čo bolo v mojich ľudských silách, aby som dostal vierohodné daňové doklady z VÚB,
nebol som úspešný. Je to veľmi nepríjemné, pretože bez daňových dokladov si daňovník nemöže vypočítať ani daňový základ, ako mu to predpisujú daňové zákony. Tým vzniká ďalšia možnosť pre daňovú kontrolu, potrestať daňovníka za nesprávne vypočítanú daň.

Preto som dňa 03.10.2002 poslal Daňovému úradu Košice II žiadosť, aby ma zbavil povinností platiť pokuty teraz aj v budúcnosti za to, že moja daňová dokumentácia je neúplná, aby ma zbavil povinnosti platiť dane a aby vydal rozhodnutie, že VÚB, tým že mi odmieta vydať daňové doklady porušuje daňové zákony. Žiadosť som oddövodnil tým, že Daňový úrad Košice II, ako aj jeho nadriadený orgán Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je nečinný pri porušovaní daňových zákonov vo VÚB a zamestnanci týchto inštitúcii mi posielajú nepravdivé odpovede.

Daňový úrad Košice II mi poslal dňa 08.10.2002 oznámenie. Oznamuje mi, že moju žiadosť o zbavenie povinností platiť dane, „prekvalifikoval“ na „žiadosť o úľavu na dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.“

Dňa 22.10.2002 som podal sťažnosť na nadriadený orgán, ktorým je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. V sťažnosti som uviedol, že „prekvalifikovanie“ mojej sťažnosti byrokratmi Daňového úradu Košice II pokladám za sprostosť a žiadal som Daňové riaditeľstvo, aby sa zaoberalo obsahom mojej sťažnosti.

Stanovisko mi zaslala 09.12.2002. Ing .Katarína Mrázová. Moju sťažnosť zamietla, Daňové riaditeľstvo nie je kompetentné vydať príslušné rozhodnutia. O problematike (ne)vydávania daňových dokladov vo VÚB ma už údajne Daňové riaditeľstvo informovalo. Záver stanoviska tvorí len slabomyseľné bľabotanie Ing. Mrázovej o debetných avízach a výpisoch z účtu. To je všetko.

Pretože som už vyčerpal všetky možnosti na sťažnosti, podal som na Okresný súd do Banskej Bystrici súdnu žalobu, v ktorej som sa domáhal oslobodenia platenia daní, úrokov z omeškania platenia daní a pokút za neúplnu daňovú dokumentáciu.
Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. 8C 67/03 – 17 zo dňa 31.07.2003 konanie zastavil. Zastavenie konania oddövodnil nedostatkom právomoci.

Proti tomuto uzneseniu som sa odvolal. V odvolaní som tvrdil, že Okresný súd má dostatok právomoci, aby v uvedenej veci mohol konať.

Uznesením č. 16 Co 19/04 zo dňa 23.01.2004 potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici správnosť uznesenia Okresného súdu. Po nadobudnutí právoplatnosti vec postúpil Daňovému úradu Košice II, ktorý je oprávnený konať. Daňový úrad Košice II doteraz cudne mlčí.

Pretože sme sa príliš nahlas dožadovali kontroly dodržiavania daňových zákonov vo VÚB, podala zločinná organizácia na mňa a na môjho právneho zástupcu JUDr. Radoslava Staška, trestné oznámenie. Ak sa dobre pamätám, toto trestné oznámenie zmastila právne negramotná advokátka JUDr Dáša Šulejová. Za zločineckú organizáciu VÚB trestné oznámenie podpísali prezident VÚB Ing. Ladislav Vaškovič, Csc, a člen Predstavenstva VÚB Ing. Bohuslav Šolta. V tom čase boli oni sami trestne stíhaní vyšetrovateľom polície za údajné podvody vo VÚB vo výške 2,21 miliárd(!) korún!

V trestnom oznámení tvrdili, že banku vydierame a ohovárame. Vyšetrovateľ polície trestné oznámenie odložil, nakoľko šetrením zistil, že každé naše tvrdenie vieme podložiť originálmi dokumentov a teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať o ohováranie. Inštitúciu ani ohovárať nie je možné, chýba na to zákon! Tak isto nejde ani o vydieranie, nakoľko sa svojich práv domáham výlučne zákonnou cestou!

Toto trestné oznámenie chápem ako pokus mafie VÚB zastrašiť kritikov jej nezákonných praktík. Preto navrhujem súdu, aby si zapožičal spis z Okresného úradu vyšetrovania PZ na Rastislavovej ulici č.69, 040 01 Košice. Spis je vedený ako ČVS: OUV – 1496/30-K2-01. Naše výsluchy sa konali 18.01.2002.

To však nebol jediný prípad zastrašovania. JUDr.Dáša Šulejová z Bratislavy sa spojila s JUDr. Štefanom Kamenickým zo Spišskej Novej Vsi, aby zosmolili niekoľko nezmyselných žalôb. Týmito žalobami sa dožadovali predbežného opatrenia, v ktorom by nám súd mal zakázať zverejňovanie praktík VÚB v médiách, písať listy tretím osobám, poskytovať rozhovory novinárom a pod. Čiže domáhali sa našej úplnej cenzúry. Zverejňovanie praktík vo VÚB veľmi pálilo vrchných kápov mafie, nakoľko všetky praktiky vo VÚB boli a sú nezákonné! Aj keď JUDr. Šulejová a JUDr. Kamenický sú právne negramotní a v zákonoch sa nevyznajú, podaril sa im roztočiť celkom pekný kolotoč žalôb a uznesení, aby nás mohli zastrašovať a cenzurovať.

Okresný súd Košice II uznesením č. I nc 40/01 – 60 z dňa 16.08.2001 návrh na predbežné opatrenie zamietol. VÚB podala proti uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením 1 Nc 4/01 zo dňa 18.03.2002 vec vrátil Okresnému súdu Košice II.

Okresný súd Košice II uznesením č. 1 Nc 40/2001 –153- z dňa 01.07.2003 predbežným opatrením nám nariadil cenzúru. Proti tomuto uzneseniu sme však podali odvolanie teraz my, nakoľko našu cenzúru o zločineckej organizácii VÚB sme pokladali za neprijateľnú.

Krajský súd uznesením č. 15. Co 184/03 –168 zo dňa 16.10.2003 zrušil predbežné opatrenie proti nám. Zákonov neznalí advokáti JUDr. Šulejová a JUDr. Kamenický si v odôvodnení mohli prečítať, že „ Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy sa cenzúra zakazuje.“

Aj keď odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach nebolo prípustné, vypracoval JUDr. Kamenický dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol uznesením č. 4 Cdo 116/02 z dňa 16.10.2004.

Normálni ľudia by to už v tomto momente vzdali, ale vo vedení mafie VÚB zjavne nie sú normálni ľudia. Z úplne nepochopiteľných dôvodov prišiel prezident VÚB Ing. Ladislav Vaškovič a člen predstavenstva VÚB Ing. Bohuslav Šolta k presvedčeniu, že majú „dobrú povesť“, a že ja s mojim právnim zástupcom JUDr. Radoslavom Staškom im do tejto ich údajne „dobrej povesti“ zasahujeme. Preto podpísali žalobu, v ktorej požadujú, aby sa JUDr. Staško písomne ospravedlnil prezidentovi mafie VÚB Vaškovičovi a prezidentovi talianskej mafie IntessaBci Linovi Benassimu a zároveň, aby zaplatil na účet VÚB bagateľ – 100. 000. 000(!),- korún! Žalobu uhňahňala ako už tradične – najlepšia advokátka na svete – JUDr. Dáša Šulejová!

Cieľom tejto slabomyseľnej žaloby bolo zastrašiť nás, kritikov zločineckých praktík VÚB. Lenže to mafia natrafila na tých pravých! VÚB neposlala na dva súdne konania právnych zástupcov, hoci som ju k tomu verejne vyzýval na mojich webových stránkach www.skandalna-vub.sk a v tichosti stiahla žalobu. Ide o to, že Ing. Vaškovič a Ing. Šolta nemohli prísť na súdne konanie, pretože by sa jasne preukázalo porušovanie daňových zákonov vo VÚB!

Okresný súd Košice II vydal dňa 25.02.2005 uznesenie č. 27C 753/2001-96, v ktorom konanie zastavil a nariadil VÚB za nikdy nezačaté súdne konanie zaplatiť právnym zástupcom takmer 500.000,- Sk!

Proti uzneseniu podala odvolanie – ako inak! – JUDr. Dáša Šulejová. V odvolaní nemohla uviesť, že VÚB nemôže prísť na súd pre porušovanie daňových zákonov, a že pôvodná žaloba bola len fraškou, ktorá mala, okrem iného, zastrašiť kritikov mafie VÚB! Preto v zhode so svojim charakterom, bezdôvodne obvinila úplne nevinnú sudkyňu Okresného súdu Košice II za údajne „neefektívne vedenie súdneho konania“!

Krajský súd v Košiciach šetrením zistil, že súdne konanie bolo zastavené vinnou VÚB a nehorázne odvolanie zamietol. Uznesením č. 6 Co/992005 – 127 z dňa 29.12.2005 potvrdil správnosť uznesenia Okresného súdu Košice II.

Toto sú zatiaľ všetky doklady, návrhy na zapožičanie listín a návrhy na vypočutie svedkov, ktoré sa týkajú porušovania daňových zákonov vo VÚB a ktoré zasielam súdu.

Dušan Tomko

 
   Jedinou skutočnou obranou proti zlodejskej VÚB je okamžité zrušenie účtu v zlodejskej banke! 

Dušan Tomko