Odvolanie proti triednemu uzneseniu Krajského súdu z 02.08.2010

Dušan Tomko, Petzvalova 49, 040 11  Košice,

Krajský súd v Bratislave

Vec :                                                                                Spisová značka : 28Cb 2/2002-849

Dňa 02.10.2010

Odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02/08/2010

Uznesenie som prevzal dňa 20.08.2010, preto toto odvolanie podávam v zákonnej lehote.

V uvedenom uznesení Krajský súd v Bratislave rozhodol :

-          že žalobcovi nepriznáva oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku,

-          že súd neustanovuje žalobcovi advokáta.

 Súd uznesenia odôvodnil takto :

 -           žalobca nepredložil čestné prehlásenie o tom, že nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok

-          žalobca nepreukázal, že by jeho majetkové a sociálne pomery boli výrazne horšie ako štandartné

K tomuto odôvodneniu uvádzam, že súd mi neposlal žiadny dopyt na moju finančnú situáciu, napr. formou výzvy. Z tohto dôvodu som nemohol ani poslať čestné prehlásenie o mojich finančných a majetkových pomeroch.

Okrem toho, z predchádzajúceho konania súdu je nesporné, že  súd ani nezaujímajú moje finančné a majetkové pomery. Ako dôkaz uvádzam, že súdu som už raz poslal čestné prehlásenia o mojich finančných a majetkových pomeroch, napriek tomu, že moje majetkové a finančné pomery preukazovali odôvodnenosť mojej žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku a pridelenia právneho zástupcu, Krajský súd v Bratislave vydal dňa 20.11.2008 uznesenie, v ktorom moju žiadosť zamietol.

Toto uznesenie zrušil Najvyšší súd SR dňa 29.01.2009 pod č. k. 6 Obo 8/2009. Odvolací súd označil uznesenie Krajského súdu  v Bratislave súdu za nadbytočné.

Keďže takéto správanie sa Krajského súdu som považoval sa zbytočné prieťahy v súdnom konaní, obrátil som sa dňa 05.03.2009 aj na Európsky súd pre ľudské práva. Nejde o prvý prípad, keď som dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave zasahuje do mojich práv, žalobu na Európsky súd som podal už skôr.

Pred týmto uznesením však vydal Najvyšší súd SR dňa 30.06.2008  č.k. 6 Obo 102/2008 takisto uznesenie, v ktorom ruší uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2008 o zastavení súdneho konania, pre nezaplatenie súdneho poplatku.

No ešte predtým, dňa 19.12.2005 zrušil Najvyšší súd SR pod číslom 5 Obo 285/2004 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.10.2003 č. k. 28 Cb 2/02-149 o zastavení konania, pretože Krajský súd v Bratislave pochybil, keď rozhodol o zastavení súdneho konania skôr, ako rozhodol o návrhu žalobcu na oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Dňa 03.03.2006 mi poslal súd výzvu, v ktorej požadoval, aby som preukázal, že moje finančné a sociálne pomery odôvodňujú moje oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.

Na túto výzvu som odpovedal v zákonom stanovej lehote, pričom som súdu poslal všetky ním požadované potvrdenia a čestné vyhlásenia.

Pretože som nedostal žiadnu odpoveď ani do 8 mesiacov, išiel som nahliadnuť do súdneho spisu. Zistil som, že súd vydal dňa 09.11.2006 uznesenie, v ktorom súdne konanie zastavuje pre nezaplatenie súdneho poplatku. Toto unesenie mi nebolo nikdy poštou doručené vinou súdu, pretože súd mi skomolil meno. Namiesto môjho mena Dušan Tomko mi uznesenie zaslal na meno JUDr. Dušan Tomko! Na poštovej návratke bol sfalšovaný môj podpis prevzatia!!!

Česká pošta dňa 19.02.2007 zamietla moju reklamáciu, pretože podľa českých zákonov môže nedoručenú zásielku reklamovať len odosielateľ. Okrem toho, z môjho občianskeho preukazu správne zistila, že sa nevolám JUDr. Dušan Tomko, ale len Dušan Tomko a tak sa ma podľa platných zákonov v Českej republike celá záležitosť s nedoručenou zásielkou nedotýka.

Na tento ohromujúci postup Krajského súdu v Bratislave som sa sťažoval jeho predsedníčke. Dňa 16.03.2007 mi odpovedá JUDr. Gabriela Šimonová, že moju sťažnosť zamieta ako neodôvodnenú, ale ak som toho názoru, že sťažnosť nebola riadne vybavená, môžem sa obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti SR, čo som aj stanovej lehote urobil, no dodnes som nedostal z Ministerstva spravodlivosti SR žiadnu odpoveď.

Dňa 28.02.2007 vydáva Krajský súd v Bratislave ďalšie nadbytočné uznesenie pod č. k.28 Cb 2/02, podľa  ktorého mi nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku. V uznesení súd nepravdivo tvrdil, že moju žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku skúmal spolu s listinami pripojenými k návrhu.

Konanie súdu je dlhodobo nekvalifikované, diletantské a niekedy až na pokraji zákonnosti. Dlhodobo narúša moju vieru, že by mohol viesť spravodlivý súdny proces.  

Naopak, som presvedčený, že Krajský súd v Bratislave sa snaží znemožniť mi uplatnenie si práva na spravodlivý súdny proces, ktorý mi zaručuje Ústava SR a Listina základných ľudských práv a slobôd. Nestará sa pri tom nejako zvlášť odôvodniť toto zaujaté a nespravodlivé stanovisko voči mne.

Aj napriek tomu, že súd mi neposlal žiadnu výzvu, či dopyt na moje finančné a sociálne pomery, prikladám v prílohe čestné prehlásenia a potvrdenia, ktoré odôvodňujú, aby ma súd oslobodil od platenia súdneho poplatku a pridelil mi právneho zástupcu. Ide o tieto doklady:

1, Čestné vyhlásenie, že nevlastním žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok

2, Čestné vyhlásenie, že nemám žiadne príjmy z iných zdrojov ako sú: nájomné, dary, výhry, ani príjmy z rôznych pracovných záväzkov

3, Čestné vyhlásenie, že na mojom  bankovom účte som mal ku dňu 23.08.2010 sumu 8 428,32 Kč, a že k tomuto dňu som mal v banke nesplatenú pôžičku vo výške 55 910,7 Kč.

8, Potvrdenie banky

4, Čestné vyhlásenie, že nevlastním žiadne majetkové hodnoty ako sú: cenné papiere, ani dlhopisy

5, Potvrdenie zamestnávateľa o príjme za posledných šesť mesiacov.  

Prehlasujem, že:

-          som občanom Slovenskej republiky

-          som rozvedený

-          nemám žiadnu vyživovaciu povinnosť voči iným osobám

-          moje dlhy  voči bývalým obchodným partnerom sú tie isté, ktoré som už uviedol v mojej odpovedi zo dňa 04.04.2006  na výzvu Krajského súdu v Bratislave. K ním pribudol dlh vo výške 55 910,7 Kč, ktorý mám v banke v Českej republike.

    Všetky moje dlhy vznikli konaním žalovanej strany, ktorá nerešpektovala Zmluvu o bežnom účte, ani svoje vlastné Obchodné podmienky VÚB, a.s., dlhodobo poskytovala médiám nepravdivé informácie o príčinách a priebehu súdnych sporov so mnou, tvrdila nepravdivo v médiách, že prostredníctvom médií šírim nepravdivé, hrubo skresľujúce  informácie. Pričom ja som v skutočnosti pravdivo oznamoval médiám, že VÚB a.s. nerešpektuje zákon o účtovníctve, zákon bankách, ani mnoho iných zákonov, vystavuje svojich klientov riziku miliónových pokút zo strany daňových úradov, bezdôvodne sa obohacuje o miliardy korún ročne na úkor svojich klientov, poškodzuje Štátnu pokladnicu o stovky miliónov korún ročne predkladaním auditov a forenzných auditov na neexistujúcu účtovnú dokumentáciu vo VÚB, nerešpektuje ústavné, občianske a ľudské práva svojich klientov, a že celkovo ide o nedôveryhodnú bankovú inštitúciu.

    K pretrvávaniu mojich dlhov prispel aj Krajský súd v Bratislave tým, že nerešpektuje Občiansky súdny poriadok, ani moje občianske, ľudské a ústavné práva.

Postoj Krajského súdu k mojej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenia právneho zástupcu bol vždy príkladne triedny, t.j. mojej žiadosti doteraz vždy zamietol s poukázaním, že som podnikateľom.  Záujem o moje finančné a sociálne pomery súd vždy len predstieral. Pri rozhodovaní o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku a pridelenia právneho zástupcu súd nikdy nebral do úvahy moje finančné a sociálne pomery. Pokiaľ si vyžiadal informácie o mojich finančných a sociálnych pomeroch, robil to len preto, aby vytvoril dojem o svojej spravodlivosti a nestrannosti. Doklady, ktoré som súdu posielal a aj teraz posielam, mu slúžia len na pobavenie unudených sudkýň, na moje šikanovanie a zosmiešňovanie. Nedá sa predpokladať, že sa nimi bude súd vážne zaoberať teraz.

 V predmetnom uznesení zo dňa 02.08.2010 súd uvádza : „ Žalobca  súdu nepreukázal, žeby jeho majetkové a sociálne pomery boli výrazne horšie ako štandardné.“

Súd sa nenamáha uviesť, čo sú to štandardné pomery, ani čo to je „horšie ako štandardné pomery“. Zo strany súdu ide len o pokrytectvo, ktorým zastiera svoj triedny charakter. Dokazuje to aj ďalšia veta, ktorú súd uvádza v uznesení :

„ Ako už bolo konštatované v uznesení zo dňa 28.02.2007 každý podnikateľský subjekt, vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré nutne so sebou nesú riziko neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých dôsledkov. Dôsledky tohto rizika nie je možné prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát a takto neúspešného podnikateľa zvýhodňovať voči podnikateľom úspešnejším.“ 

U uvedeného jasne vyplýva, že súd moje majetkové a sociálne pomery v žiadnom  prípade nezaujímajú. Zháňanie rôznych potvrdení a notárske poplatky za rôzne čestné vyhlásenia je zo strany súdu voči mne len súdnym šikanovaním, ktoré mi má spôsobiť len ďalšie finančné a časové straty a zároveň má zakryť skutočnosť, že súd je triedne nespravodlivý a triedne neobjektívny.

Ak súd ma údajne nemôže oslobodiť od platenia súdnych poplatkov a prideliť mi právneho zástupcu pretože som podnikateľom,  potom požadovanie rôznych čestných vyhlásení a potvrdení o mojich finančných pomeroch je úplne zbytočné.

 Ako dôkaz týchto skutočnosti uvádzam :

-          sudkyne Krajského súdu v Bratislave sa stávajú do role akýchsi strážcov Štátnej pokladnice. Vytvárajú dojem, že ich hlavnou náplňou práce je ochrana výdajov Štátnej pokladnice a nie uskutočňovanie práva a spravodlivosti

-          sudkyne sa štylizujú do role akýchsi ochrankýň práv „údajne“ úspešnejších podnikateľov proti „údajne“ neúspešnejším podnikateľom

Krajský súd v Bratislave pokladá mňa za „neúspešného“ podnikateľa  a VÚB, a.s. Bratislava za „úspešný“ podnikateľský subjekt. Aby som teda ukázal, aký je rozdiel medzi „neúspešným“ podnikateľom, čiže mnou a „úspešným“ podnikateľom, čiže VÚB, a.s. Bratislava, uvádzam:

a, Po roku 1989 bolo z „ úspešného“ podnikateľského subjektu VÚB, a.s., Bratislava, vytunelované  98 miliárd korún, ktoré zaplatila Štátna pokladnica . Sudkyne Krajského súdu v Bratislave nepokladali vtedy za potrebné ochraňovať Štátnu pokladnicu, zrejme preto, že škodu štátu spôsobil „úspešnejší“ podnikateľ.

Z mojej živnosti neboli „vytunelované“ žiadne peniaze, ktoré by musela zaplatiť Štátna pokladnica, čiže podľa súdu ide o „neúspešnejšieho“ podnikateľa, ktorého práva sudkyne nemienia teraz, ani v budúcnosti rešpektovať.

b, Čelní predstavitelia vo VÚB, a.s. Bratislava neboli nikdy potrestaní za vytunelovanie 98 miliárd z VÚB, a.s. Bratislava, dokonca jej bývalého prezidenta Ing. Ladislava Vaškoviča, CSc., slovenská vláda vymenovala, ako údajného odborníka na financie (v skutočnosti odborníka na tunelovanie banky!), za prezidenta štátnej Eximbanky, čiže, podľa súdu, ide o úspešného podnikateľa.

 Mňa slovenská vláda nevymenovala za žiadneho prezidenta, pretože nie som odborníkom na tunelovanie  bánk, čiže, podľa súdu, ide tu o neúspešného podnikateľa. Moje práva sudkyne  nebudú v žiadnom prípade rešpektovať.

c, Slovenská vláda oddlžila 72 miliardami korún VÚB, a.s. Bratislava, aby ju obratom mohla predať talianskej banke  IntesaBci za 30 miliárd korún, čo ja, ako obchodník, pokladám za „pozoruhodný“ obchod. Podľa súdu ide ale o úspešného podnikateľa.

Mňa slovenská vláda neoddlžila ani 1 korunou, čiže, podľa súdu, tu ide o neúspešného podnikateľa, preto moje práva súd nebude v žiadnom prípade rešpektovať.

d, Slovenská vláda sa v privatizačnej zmluve údajne zaviazala, že v prípade súdnej prehry so mnou, že VÚB, a.s., zaplatí 50 miliónov korún ako aj nahradí všetky súdne trovy. Okrem toho jej platí zo Štátnej pokladnice  advokátsku kanceláriu Bohm and Partners.

Čiže, podľa súdu, ide tu o „úspešného“ podnikateľa, ktorý dokonca ani nemusí preukazovať, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo neúspešné uplatňovanie si práva, štát je ochotný za tohto „ úspešného“ podnikateľa zaplatiť 50 miliónov a nahradiť mu súdne trovy aj v prípade súdnej prehry!  U tohto „úspešného“ podnikateľa je štátu už vopred jasné, že v súdnom konaní môže byť neúspešný, a že z jeho strany ide zrejme o neúspešné, či svojvoľné uplatňovanie si práva.

Mňa Krajský súd v Bratislave, ktorý je tak isto štátnou organizáciou, odmieta oslobodiť od platenia súdnych poplatkov a prideliť mi právneho zástupcu, hoci moje finančné a sociálne pomery si to priamo vyžadujú a z mojej strany nejde o svojvoľné, prípadne neúspešné uplatňovanie si práva, no som len „neúspešným“ podnikateľom, preto súd nebude rešpektovať moje právo na spravodlivý súdny proces.

Podľa Ústavy SR a Listiny základných ľudských práv a slobôd je rovnosť strán pred súdom zaručená. Slovenská vláda a Krajský súd v Bratislave vytvára nerovnosť pred súdom, pričom ja som ten „nerovnejší“.

e, Pretože slovenská vláda, ako aj mnohé štátne inštitúcie držia nad žalovanou stranou ochrannú ruku, nerešpektuje VÚB, a.s.  Bratislava zákony o účtovníctve, ani iné zákony. Táto pochybná banka, ale podľa sudkýň Krajského súdu – „úspešný podnikateľ“-  pripraví tak („úspešne“, ako inak!) ročne svojich klientov pomocou účtovných dokladov – obojživelníkov o miliardy korún ročne. Tým ich vlastne („úspešne“!) vystaví riziku miliónových pokút zo strany daňových úradov. Ústavné, ľudské a občianske práva svojich klientov „úspešnejší podnikateľ“ nerešpektuje.

 Nado mnou slovenská vláda a jej podriadené štátne orgány, ako aj orgány verejnej správy nedržia ochrannú ruku. Ja musím rešpektovať zákony o účtovníctve, nemôžem poškodzovať nikoho na miliardy korún pomocou dokladov – obojživelníkov a musím rešpektovať všetky ústavné, ľudské a občianske práva iných ľudí. Z tohto dôvodu som pre súd „neúspešným“ podnikateľom a súd dáva okato najavo, že nemieni v žiadnom prípade rešpektovať moje práva.

f, Pochybné audítorské organizácie vystavujú pochybné audity a forenzné audity  na neexistujúcu účtovnú evidenciu. VÚB, a.s. Bratislava. Pomocou týchto nepravdivých auditov poškodzuje („úspešne“, ako inak!) žalovaná strana Štátnu pokladnicu na stá milióny korún ročne, pričom nerešpektuje zákon o bankách a zákon o vedení účtovníctva. Triedne sudkyne Krajského súdu v Bratislave, ani v tomto prípade necítia potrebu ochraňovať Štátnu pokladnicu, naopak žalovanú stranu pokladajú za „úspešnejšieho“ podnikateľa.

U mňa nevykonávajú pochybné audítorské organizácie pochybné audity, na základe ktorých by sa mohol poškodzovať Štátnu pokladnicu o stá milióny korún ročne pri súčasnom nerešpektovaní zákona o bankách a nerešpektovaní zákona o účtovníctve, pre sudkyne znamená, že som ten „neúspešnejší“ podnikateľ a preto v žiadnom prípade nebudú rešpektovať moje práva.

Všetky tieto informácie sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Beáta Trandžíková, JUDr. Anna Savková a predsedníčka senátu JUDr. Jarmila Glončáková poznajú z dokladov, ktoré som zaslal súdu.

Z uvedeného je jasné, že triedne sudkyne Krajského súdu v Bratislave musia v súlade so svojím triednym presvedčením ochraňovať práva „úspešnejšieho podnikateľa“ čiže VÚB, a.s. Bratislava proti „neúspešnejšiemu“ podnikateľovi Dušanovi Tomkovi. Iný postup by pravdepodobne odporoval vedomiu a svedomiu sudkýň Krajského súdu v Bratislave a mohol by viesť k ich ťažkým depresiám, ktoré by im mohli spôsobiť ťažké duševné poruchy a dokonca zapríčiniť páchanie samovrážd. Tieto sudkyne zúrivo a s fanatickou vierou bránia štát pred „neúspešnejší“ podnikateľom, aby nemohol prenášať rizika svojho podnikania na štát. Sudkyniam nezáleží na skutočnosti, že tento „neúspešnejší“ podnikateľ rešpektuje zákony a zmluvy, a že do tejto situácie ho dostala žalovaná strana svojim konaním.

Na druhej strane, tento štát, ktorého tak tak fanaticky ochraňujú uvedené sudkyne, sám a s nadšením preberá rizika podnikania na seba. No tento štát nie je hlúpy, on nepreberá s nadšením rizika podnikania každého podnikateľa. On preberá na seba rizika podnikania len „úspešnejšieho“, čiže toho, ktorý úspešne nerešpektuje zmluvy, zákony,  ktorý sa bezdôvodne obohacuje o miliardy korún!

Lenže  triedna spravodlivosť týchto triednych sudkýň, pokiaľ by sa mala objaviť na verejnosti, je im samým nepríjemná, preto na moje žiadosti o informáciu o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku a pridelení mi právneho zástupcu zo dňa 10.11.2008  a opätovne zo dňa 16.07.2009 radšej ani neodpovedali.

Zákon síce hovorí, že mám na tieto informácie právo, ale triedne sudkyne radšej nerešpektovali moje právo, pretože odmietnutie pridelenia právneho zástupcu a oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku na jednej strane a ochota štátu zaplatiť za pochybnú banku 50 miliónov, ako aj nahradiť jej súdne trovy aj v prípade súdnej prehry, bije priamo do očí a dokazuje triednu spravodlivosť súdu.  

V uznesení ďalej súd uvádza :

„ vychádzajúc z rozhodnutia súdu, napadnutého odvolaním, súd nezistil, že sú v tomto prípade dané dôvody pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.“

 Ide o nepravdivé tvrdenie súdu, v skutočnosti triedny súd dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku nezaujímali a ani sa nimi nezaoberal.

Ďalej súd tvrdí :

„ súd v zmysle ust. § 138 1 OSP súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, lebo pomery účastníka na strane žalovaného, ako podnikateľa to neodôvodňujú.“

Opäť ide o nepravdivé tvrdenie súdu, pomery účastníka na strane žalovaného odôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, len triedne sudkyne Krajského súdu v Bratislave sa týmito pomermi vzhľadom k svojmu triednemu presvedčeniu odmietli zaoberať. Zmienky o čestných prehláseniach a rôznych potvrdeniach o mojej sociálnej a finančnej situácii im slúžia len ako krycí pláštik, ktorý má zakryť ich triednu spravodlivosť.

Na konci uznesenia je uvedené :

 „ Podľa ust. 30 OSP pri účastníkovi konania (asi na strane žalobcu ) neboli zistené predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, a preto mu súd neustanovil zástupcu z rádov advokátov.“

Vzhľadom na triedne presvedčenie sudkýň, súd zamietal moju žiadosť, nech už boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov akékoľvek.

Moju finančnú a sociálnu situáciu nezapríčinila nejaká moja chybná investícia, príp. chybný podnikateľský zámer, či dokonca vyššia moc. Túto situáciu spôsobila výlučne žalovaná strana, ktorá nedodržala zmluvu o bežnom účte, ani nerešpektovala svoje vlastné Obchodné podmienky VÚB. Tak isto nerešpektovala zákon o účtovníctve, zákon o bankách, moje ústavné ľudské a ústavné práva. V rozpore so zákonom o bankách nepriznala si nesprávny postup na svojej strane, ale naopak vyhýbala sa súdnym konaniam, médiám poskytovala nepravdivé informácie o príčinách a priebehu súdnych sporov so mnou a poškodzovala moje obchodné meno, ako aj zasahovala do mojej osobnej povesti.

Že z mojej strany sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé, bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, dokazuje aj správanie sa žalovanej strany a správanie sa samotného súdu.

Žalovaná strana v médiách tvrdila, že ja v médiách šírim o VÚB hlboko nepravdivé informácie, podala na mňa trestné oznámenie, že ju údajne vydieram a ohováram, pretože v médiách údajne poškodzujem jej údajne dobré obchodné meno, podala návrh súdu, v ktorom sa dožadovala predbežného opatrenia, aby mi súd zakázal vyjadrovať sa o činnosti žalovanej strany v médiách, písať listy tretím osobám a pod.

Okrem toho žalovaná strana podala na mňa súdnu žalobu, v ktorej sa dožadovala zaplatenia 100 miliónov korún za údajné poškodzovanie jej údajne dobrého obchodného mena a za zásah do jej údajne dobrej povesti. Všetky tieto aktivity žalovanej strany skončili fiaskom. Je preto neprirodzené, že žalovaná strana namietala zamietnuť žalobu pre omeškanie. I keby bola žaloba podaná skutočne neskoro, žalovaná strana nemusela podať návrh pre omeškanie a súd mohol pokračovať. Žalovaná strana by tým získala vynikajúcu možnosť preukázať, že moje tvrdenia, ktoré šírim cez médiá o VÚB, a.s. „sú hlboko nepravdivé a zavádzajúce.“

Žalovaná strana tak mala vynikajúcu možnosť verejne dokázať, že VÚB, a.s. Bratislava je solídnou bankovou inštitúciou, do ktorej si môžu klienti banky s dôverou ukladať svoje,  neraz aj celoživotné, úspory. Pripomínam súdu, že banka vynakladá ročne stá milióny korún na reklamu, ktorá má presvedčiť verejnosť, že ide o vážnu bankovú inštitúciu. Práve toto súdne konanie mohlo dokázať, že reklama je pravdivá, a že teda v žiadnom prípade nejde o nepravdivú reklamu, pomocou ktorej by sa VÚB snažila uvádzať verejnosť do omylu.

 Zároveň by týmto súdnym konaním mala žalovaná strana ideálnu možnosť verejne odhaliť spôsoby a rozsah môjho ohovárania a vydierania, čo by malo bezpochyby aj trestné následky pre mňa. Moje trestné stíhanie, ako aj výška zaplatených súdnych trov by boli výchovným prostriedkom aj pre ďalších prípadných ohováračov a vydieračov VÚB, a.s., ako aj poškodzovateľov údajne dobrého obchodného mena VÚB.

Právni zástupcovia VÚB, a.s. Bratislava  však zvolili neuveriteľný spôsob právneho zastúpenia:

 namietli oneskorenie podania žaloby ! Toto právne zastupovanie je viditeľne v rozpore so záujmami žalovanej strany,  a podľa môjho presvedčenia, ju ťažko poškodzuje. Myslím si, že žalovaná strana by tak vlastne mala podať trestné oznámenie a súdnu žalobu na advokátsku kanceláriu, ktorá ju na súde zastupovala.

Navyše, právnici žalovanej strany neuviedli žiadny dátum, podľa ktorého by sa dalo zistiť, čo je vlastne omeškané, príp. premlčané. Súd bol povinný takúto námietku omeškania žalovanej strany zamietnuť. Napriek tomu, súd túto námietku uznal, naopak zamietol moju žalobu a v rozsudku ani nevyznačil dátum, podľa ktorého by sa dalo zistiť, že žaloba je omeškaná, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným. Namiesto toho, súd len otrocky zopakoval námietku právnych zástupcov žalovaného. Niečo takého sa mohlo stať, podľa môjho názoru, len preto, že právni zástupcovia žalovaného vopred vedeli, že ich neopodstatnenú námietku z omeškania súd prijme, čo, podľa mňa, len dokazuje, že rozsudok bol vopred dohodnutý ešte pred konaním súdu, medzi žalovaným a sudkyňami Krajského súdu v Bratislave.

Že rozsudok bol vopred dohodnutý, dokazujú aj mnohé iné skutočnosti, ako ohromujúci príklad uvádzam, že do súdneho sporu sa ako vedľajší účastníci prihlásili:

-          Ministerstvo financií SR

-          Fond národného majetku SR a

-          Slovenská konsolidačná, a.s.

Títo vedľajší účastníci ani dodnes nepredložili Krajskému súdu v Bratislave dôkaz, že majú právny záujem na výsledku súdneho konania. Dňa 27.07.2009 som podal súdu návrh, aby sa súd vyslovil pre zrušenie vedľajšieho účastníctva vo veci. Súd na môj návrh vôbec nereagoval a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku  vedľajšie účastníctvo vo veci neprejednal. Súd teda nerešpektoval ani môj návrh, ani ustanovenia OSP. Pričom následky pre mňa sú ohromujúce : Súd určil v rozsudku, že k rukám právneho zástupcu vedľajších účastníkov mám zaplatiť 3 krát po 7 304,12 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ako náhradu súdnych trov.

Pritom vedľajší účastníci súdu len oznámili dňa 02.09.2005, že vstupujú do súdneho konania vo veci, nakoľko medzi nimi a žalovanou stranou je údajne zmluva, podľa ktorej v prípade súdnej prehry nahradia žalovanej strane 50 miliónov korún, ako aj súdne trovy. 

Dňa 25.11.1998 však pracovník Ministerstva financií SR, riaditeľ odboru peňažníctva, Marián Kudlej mi v odpovedi na moju sťažnosť oznamuje, že sa mám obrátiť s mojou sťažnosťou na príslušný súd, pretože údajne MF SR nemôže vstupovať do zmluvných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi. V skutočnosti MF SR už v tom čase malo zmluvu so žalovanou stranou, že vstúpi do súdneho konania vo veci na strane žalovaného, ako vedľajší účastník súdneho konania vo veci, čiže do zmluvného vzťahu medzi podnikateľskými subjektmi už vstúpilo!  

Tak isto riaditeľka kancelárie Ministerstva financií SR, Ing. Tatiana Schnorerrová tvrdí v liste zo dňa 17.12.2009, že údajná zmluva medzi Ministerstvom financií SR a žalovanou stranou o vstupe Ministerstva financií SR do súdneho konania vo veci na strane žalovaného neexistuje! Z uvedených skutočností nie je jasné, či klamú pracovníci MF SR alebo či klame a zavádza súd sám minister financií Ing. Ivan Mikloš, ktorý dňa 02.09.2005 podpísal oznámenie súdu o vstupe Ministerstva financií SR do súdneho konania vo veci na strane žalovaného. Sudkyne Krajského súdu v Bratislave nemali ani tušenie, čo sa v údajnej zmluve nachádza a dokonca bez prejednania môjho návrhu o zrušení vedľajšieho účastníctva vo veci ani nemohli vedieť, či takáto zmluva vôbec exituje alebo nie, či sa napríklad minister financií Ing. Ivan Mikloš a ďalší vzácny páni nedopustili napr. takého malého trestného činu poškodzovania cudzích práv, napriek tomu na základe tejto záhadnej zmluvy vyniesli rozsudok proti mne.

Vznikla tak, do neba volajúca nespravodlivosť, proti ktorej som musel podať odvolanie. Súd ma však trestá súdnym poplatkom.

Cieľom tohto súdneho poplatku je zabrániť mi v pokračovaní v súdnom konaní. Tým, že by mi exekútor ponechal len životné minimum, nemal by som už možnosť zaplatiť si cestu na ďalšie súdne konania, čo umožní súdu vyniesť voči mne nespravodlivý, no zato právoplatný rozsudok. Súdny poplatok je v tomto prípade nástrojom, ktorý mi má zabrániť v uplatňovaní si svojho práva na súdnu ochranu, ktorú mi zaručuje Ústava SR a Listina základných ľudských práv a slobôd. Súd sa tak snaží obísť moje právo na spravodlivé súdne konanie.

 Sudkyne Krajského súdu v Bratislave však idú ešte ďalej a upierajú mi nielen právo na spravodlivý súdny proces, ale odmietajú viesť aj nespravodlivý súdny proces.

Aj pri nespravodlivom súdnom procese by si totiž museli zapožičať pre potreby súdneho konania údajnú zmluvu medzi vedľajšími účastníkmi a žalovanou stranou o vstupe vedľajších účastníkov do súdneho konania vo veci na strane žalovaného. Už objavenie sa tejto zmluvy na súdnom pojednávaní by mohlo znamenať súdnu prehru žalovanej strany. Ak totiž VÚB, a.s. Bratislava, dodržuje všetky zákony, zmluvy, či vlastné Obchodné podmienky, a.s., potom takáto zmluva je úplne zbytočná a nezmyselná. Takáto zmluva by mohla mať opodstatnenie len vtedy, ak žalovaná strane nerešpektuje zákony, zmluvy a vlastné Obchodné podmienky, a.s.

 V tom prípade by bolo síce logické, že žalovaná strana súd prehrá a že Štátna pokladnica jej zaplatí prostredníctvom vedľajších účastníkov 50 miliónov korún a nahradí jej všetky súdne trovy. Lenže už príprava a podpis takejto zmluvy, podľa môjho názoru, vyžaduje od účastníkov takéhoto konania ťažkú morálnu a rozumovú degeneráciu, túto zmluvu súdu vôbec nemožno predložiť a to nielen preto, že by to znamenalo, podľa mňa, takmer istú súdnu prehru žalovanej strany, ale som presvedčený, že jej aktéri sa vystavujú riziku trestného stíhania. Z tohto dôvodu sa súd snaží zabrániť akémukoľvek súdnemu procesu, pričom je úplne jedno, či by išlo o spravodlivý alebo nespravodlivý súdny proces.  A jedným z nástrojov  v tomto prípade má byť súdny poplatok.

Sudkyne Krajského súdu v Bratislave sa snažia aj z iných dôvodov zabrániť súdnemu konaniu. Zapožičanie si, pre potreby tohto súdneho konania, hociktorého z dokumentov z Národnej banky Slovenska, Daňového riaditeľstva SR, Ministerstva financií SR, VÚB, a.s. Bratislava, Prokuratúry Bratislava II , Polície Bratislava II., ktoré som navrhol súdu, či prípadné výsluchy pred súdom pracovníkov uvedených inštitúcii, tak ako som to navrhol súdu, by mohlo viesť k odhaleniu, že VÚB, a.s. Bratislava podvádza spolu s podvodnými audítorskými kanceláriami pomocou podvodných auditov a forenzných auditov na neexistujúcu účtovnú dokumentáciu vo VÚB Štátnu pokladnicu o stá milióny korún ročne.

Je treba zobrať do úvahy, že samotný súd má oznamovaciu povinnosť. Čiže moje tvrdenia v médiách, že VÚB je nevierohodná banková inštitúcia, by sa ukázali nielen ako pravdivé, ale členom štatutárneho orgánu VÚB a konateľom podvodných audítorských organizácii hrozia dlhé roky vezenia a samotnej VÚB, a.s. Bratislava hrozí bankrot. Z tohto dôvodu som presvedčený, že žalovaná strana, spolu s vedľajšími účastníkmi a podľa mňa, so „spriatelenými sudkyňami“ Krajského súdu v Bratislave, sa snažia zabrániť akémukoľvek konaniu súdneho procesu, hoci aj nespravodlivému,  pričom jedným z nástrojov je tu práve súdny poplatok.

Z uvedených dôvodov žiadam, aby odvolací súd  zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.08.2010 v celom rozsahu, oslobodil ma od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a pridelil mi právneho zástupcu ex offo.

Dušan Tomko

 Jedinou skutočnou obranou proti VÚB, a.s. Bratislava je okamžité zrušenie účtu!

Dušan Tomko