Kto je kto?

    Na internete priniesol portál Atuálne.sk dňa 13.08.2011 článok „FNM už vyplatil schránkovej firme Vansa 1,1 milióna“.
 

    V článku sa uvádza, že Fond národného majetku bol nútený na základe exekucného príkazu(!) uhradit vyše 1,1 milióna eur firme, ktorá je iba schránková(!) a je v likvidácii(!). Z clánku dalej vyplýva, že tento Fond je velmi veselým fondom a s národným majetkom zachádza naozaj smiešne. Dokazuje to aj skutocnost, že bývalé vedenie poukázalo viac ako sedem miliónov eur(!) na úcty neexistujúcich spolocností(!). To už hej!
 

    Dvaja členovia bývalého vedenia boli dokonca obvinení, ale to vela neznamená, pretože na Slovensku sa od roku 1989 rozkrádačky jednoducho netrestajú. Obidvom obvineným síce podla platných zákonov hrozí väzenie od 10 do 15 rokov, ale myslím si, že v skutočnosti im hrozí len to, že z nakradnutých peňazí budú musiet dať časť na úplatky, to je všetko. Je takmer isté, že do väzenia nepôjdu.
language

    Súčasné vedenie Fondu poukazuje na to, že spor vznikol už v roku 2005 ešte za bývalého vedenia, „ktoré prevzalo bez akéhokoľvek právneho základu na seba sporný záväzok a následne uznalo aj nárok proti strany.“
   

A ďalej:
 

    „Súčasné vedenie fondu vyvíja maximálne úsilie, aby fond nemusel z verejných zdrojov uhrádzat finančné čiastky za vymyslené súdne spory a tiež odmietol mimosúdne dohody, ktoré bývalé vedenie fondu pred skončením svojho funkčného obdobia uzavrelo.“
 

    Zdalo by sa, že súčasné vedenie Fondu pojalo bohumilý zámer, chrániť pomocou súdnych žalôb verejné zdroje. Optický to vyzerá veľmi dobre, ale vec má háčik:
 

    Ak bývalé vedenie Fondu „prevzalo bez akéhokolvek právneho základu na seba sporný záväzok a následne uznalo aj nárok protistrany“, potom vzniká otázka, preco súčasné vedenie podalo súdnu žalobu, ak vopred vedelo, že Fond v tomto súdnom konaní nemôže byť úspešný? Prečo nepodalo len jednoducho trestné oznámenie, po prípadnom právoplatnom odsúdení páchateľov by si mohlo uplatnovať škodu voci nim, pretože protistrana by už vtedy asi neexistovala, kedže už teraz je v likvidácií? Priam sa ponúka vysvetlenie, že súdna žaloba bola podaná len preto, aby nejaká „spriatelená“ advokátska kancelária mohla úctovat, pretože advokátskej kancelárií je jedno, ktorá strana je v spore úspešná, ona účtuje vždy! A pretože suma 1,1 milióna eur je rozhodne zaujímavá, museli byt zaujímavé aj advokátske poplatky! Súčasnému vedeniu je zjavne jedno, že muselo zaplatiť aj veľké súdne poplatky a uhradiť dalšie velké výdaje, dôležité je pre neho asi len to, aby nejaká „spriatelená“ advokátska kancelária mohla účtovať! Ak súčasné vedenie Fondu bude aj pri ďalších kauzách takýmto zúrivým spôsobom chrániť verejné prostriedky, hrozí, že zanedlho vo Fonde neostane kameň na kameni. Už teraz mu exekútor zablokoval úcty! Zato „spriatelená“ advokátska kancelária bude prekvitat!
 

    No Fond národného majetku má problém nielen s týmito prípadmi. Ešte bývalé vedenie Fondu poslalo Krajskému súdu v Bratislave dna 02.09.2005 Oznámenie (pod Procesom), v ktorom oznamuje, že spolu so Slovenskou konsolidacnou a s Ministerstvom financií SR, vstupuje do súdneho sporu so mnou o 50.000.000,- Sk na strane VÚB, a. s., Bratislava, ako vedlajší úcastník.
 

    Vedľajší účastníci tento krok odôvodnili nasledovne:
 

    „Vedľajší účastníci a odporca (VÚB) sú účastníkmi zmluvného vzťahu, predmetom ktorého je o. i. ich dohoda, že ak vyššie uvedené súdne konanie bude mat nimi dohodnuté následky vedúce k vzniku strát na strane odporcu (VÚB) a súčasne budú splnené dalšie nimi dohodnuté podmienky, vedľajší účastníci odporcu (VÚB) odškodnia.“
 

    Ešte predtým, dna 07.07.2005, zaslal Krajskému súdu v Bratislave, FNM spolu so Slovenskou konsolidacnou a.s. a s Ministerstvom financií SR Plnomocenstvo (pod Procesom), v ktorom splnomocnujú na zatupovanie pred súdom, zjavne, vonkoncom nie lacnú advokátsku kanceláriu Bohm and Partners, ktorej platia, ci už FNM má peniaze alebo nie.
 

    Vec má háčik. Aby uvedené inštitúcie mohli vystupovať na súde ako vedľajší účastníci, nestačí poslať súdu Ohlásenie, je potrebné ešte preukázať, že majú právny záujem na výsledku súdneho konania. Ciže je potrebné súdu poslat uvedenú dohodu. A tu zacínajú okolo záhadnej dohody podivné tance. Vedlajší úcastníci nikdy nepredložili súdu túto záhadnú zmluvu! Problém je v tom, že som Ministerstvo financií SR dlhodobo ešte pred podpísaním tejto velmi tajnej zmluvy upozorňoval na to, že škandálna VÚB a. s., Bratislava koná v rozpore s platnými zákonmi. Vedľajší účastníci nepreverovali pravdivost mojich tvrdení, ale po zistení, že som na sprostú VÚB podal súdnu žalobu na 50 miliónov korún, bleskovo podpísali tajnú zmluvu so škandálnou VÚB! Predpokladám, že vedľajší účastníci sa v zmluve zaručili, že ak sprostá VÚB nebude môct porušovať zákony a prehrá súd, že ju odškodnia! Neuveriteľné svinstvo!
 

    Oznámenie súdu podpísal aj minister financií Ing. Ivan Mikloško. Je to velmi pobožný minister, svoje podlé oci neustále obracia priamo k Bohu, no rozumie si dobre aj s Diablom. Na zbedacenom Slovensku vysvetluje chudobným ludom, ktorých sa už chytá zúfalstvo z narastajúcej biedy, že je potrebné šetrit na každom kroku, no sám necháva škandálnu VÚB, aby poškodzovala svojich klientov a Štátnu pokladnicu o mnoho miliónov eur rocne!
 

    Dňa 27.07.2009 som poslal súdu Návrh na vyslovenie neprípustnosti vedlajšieho úcastníctva vo veci. Súd pred prvým konaním na môj návrh vôbec nereagoval. Napriek môjmu Návrhu, prikvitla na prvé pojednávanie súdu aj právna zástupkyna vedľajších účastníkov! Sudkyne senátu Krajského súdu v Bratislave predstierali, že o nicom nemajú ani ponatie. Ihneď na zaciatku prvého konania som upozornil sudkyne, že som súdu zaslal Návrh na vyslovenie neprípustnosti vedlajšieho účastníctva vo veci. Žiadna reakcia súdu!
 

    Po skončení prvého pojednávania som poslal dna 08.03.2010 Oznámenie Krajskému súdu v Bratislave . V Oznámení som upozornil súd na Odpoveď Ministerstva financií SR zo dna 25.11.1998 a na Odpoveď na žiadosť - 17.12.2009. Podľa tejto korešpondencie, Ministerstvo financií SR nemá a nikdy nemalo so škandálnou VÚB žiadnu podobnú zmluvu, o akej sa hovorí v Oznámení! Súd ostal aj teraz nečinný!
 

    Aké bolo moje ohromenie, ked aj na druhé pojednávanie znovu prikvitla právna zástupkyna vedľajších účastníkov! Napriek môjmu dalšiemu upozorneniu na jej prítomnost v súdnej sieni, sudkyne znovu nereagovali. No len pokiaľ neprišlo k vyhláseniu rozsudku! Tam sa sudkyne, JUDr. Beáta Trandžíková, JUDr. Anna Savková a JUDr. Jarmila Glončáková prebrali zo záhadnej apatie a obživli priam zázračným spôsobom!
 

    Podla Rozsudku zo dňa 01.04.2010 mám zaplatiť každému z vedľajších účastníkov po 7. 304,12 Eur, ciže spolu - bratu - 21.912,36 Eur! A to všetko bez toho, aby sudkyne rozhodli o prípustnosti vedľajšieho účastníctva vo veci! Bez toho, aby si overili, či záhadná zmluva existuje alebo nie! Nesmierne ma poškodili. Toto nevyzerá na spravodlivý súdny proces, skôr by som si postavil otázku, či to nie je klasická – súdna fraška!
 

    A prečo to všetko?
 

    Škandálna VÚB poškodzuje svojich klientov mnohými spôsobmi, ale najefektívnejší spôsob je pomocou účtovných dokladov – obojživelníkov. Doklady sú v rozpore s platnými zákonmi, čo kryje Daňové riaditeľstvo SR, danové úrady, polícia aj prokuratúra. Podvodné audítorské firmy vystavujú na tieto účtovné doklady – obojživelníky nepravdivé audity a forenzné audity, na základe ktorých, Národná banka Slovenska vypláca ako divá škandálnej VÚB ohromné peniaze zo Štátnej pokladnice, ako náhradu za náklady na nepravdivé audity. Každý tak podvádza každého, štátna pokladnica je prázdna. Nad škandálnou VÚB drží ochrannú ruku aj Ministerstvo financií SR, Slovenská konsolidačná a.s., a – Fond národného majetku! Postupujú zjavne podľa tajnej zmluvy, na ktorej sa dohodli so škandálnou VÚB, v ktorej je zrejme dohodnuté, že sa VÚB môže správať takto nemorálne a v rozpore s platnými zákonmi! Ak by sa táto veľmi tajná a velmi špinavá zmluva objavila na súde, mohlo by to na Slovensku vyvolat taký otras, že by mohla padnúť aj vláda.
 

    Vzniká otázka, prečo potom uvedené inštitúcie postupovali takým samovražedným spôsobom, prečo sa vlastne prihlásili do súdneho konania ako vedľajší účastníci, kde je potrebné predložiť práve túto, veľmi tajnú dohodu? Veď ak by túto špinavú dohodu naozaj súdu predložili, je možno predpokladať, že obvinených by na Fonde národného majetku bolo oveľa viac ako dvaja! A ušlo by sa aj pár darebákom na Ministerstve financií SR a Slovenskej konsolidačnej a. s.!
 

    Vzniká tak, síce velmi nepekná, ale za to logická otázka, či súdna fraška o zaplatenie advokátskych poplatkov vedľajším účastníkom s uvedenými sudkyňami nebola vopred dohodnutá! Škandálny a sfušovaný rozsudok dokazuje, že uvedené sudkyne v žiadnom prípade nemožno pokladať za pýchu Krajského súdu v Bratislave! Nejde pritom len o to, že v rozsudku prehlásili termín mojej žaloby za premeškaný, hoci tento druh žaloby vôbec nepodlieha premeškaniu, ani nejde o to, že prípad posúdili právne nesprávne, podla iných zákonov, to by sa dalo ešte pochopiť, veď každý je omylný a aj sudkyne sa môžu pomýliť, zabudnúť a pod. No z priebehu vecí vzniká u mna neodbytný a velmi zlý pocit a znovu u mna vystáva otázka, ci sudkyne nekonali zjavne v zlom úmysle poškodiť ma vo veci vedlajšieho účastníctva. Nemohli predsa zabudnúť, pretože som ich neustále upozornoval na to, že vedlajší úcastníci nepreukázali súdu právny záujem na výsledku súdneho konania.
 

    Poškodili mna, ale poškodili aj mnoho iných ľudí, ktorí veria, že súdy konajú nestranne a spravodlivo. Po prečítaní tohto (ne)slávneho rozsudku sa mnohí ľudia budú musieť vzdat svojej viery v Spravodlivost na Slovensku. Mnohí ľudia si zrejme tiež budú klásť otázky, či uvedené sudkyne sú naozaj čestné, či majú ešte nejaké svedomie, či pri vynášaní rozsudkov konajú naozaj nestranne a nezištne? Podobne, ako ja, si budú klásť v súvislosti s týmito sudkyňami otázku: Kto je kto?! Tieto otázky majú zásadný význam nielen pre nich, ale aj pre celú spoločnosť!
 

    Podľa korešpondencie usudzujem, že Medzinárodný súd pre ľudské práva zaujme postoj ešte do konca tohto roku k činnosti uvedených sudkýň na Krajskom súde v Bratislave a k vystrájaniu slovenskej vlády!
 

 Jedinou skutočnou obranou proti VÚB, a.s. Bratislava je okamžité zrušenie účtu!

Dušan Tomko