1. Apríl!

   
Je úplne jedno, či na Slovensku vládne pravica alebo ľavica, všetky vlády bez výnimky vykonávajú vôľu bánk, v prvom rade vôľu škandálnej VÚB. Vôľa ľudu nezaujíma ani jednu vládu. Na základe týchto skutočností môže škandálna VÚB  za bieleho dňa poškodzovať svojich klientov o miliardy korún ročne, môže beztrestne šliapať po ich právach a môže pumpnúť o stá milióny korún ročne štátnu pokladnicu. Všetky moje podnety orgánom činným v trestnom konaní, Daňovému úradu Košice II, Daňovému riaditeľstvu SR v Banskej Bystrici, Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska boli márne, o nápravu sa nikto ani nepokúsil, dokonca sa tým ani nezaoberal.

    Až úplne na doraz zhumpľované sudkyne Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Beáta Trandžíková, JUDr. Anna Savková a predsedníčka senátu JUDr. Jarmila Glončáková  dlhé roky blokovali súdny proces o poškodzovanie môjho obchodného mena, poškodzovanie mojej dobrej povesti ako človeka a občianskej cti škandálnou VÚB a to všetko preto, aby nevyšli najavo špinavé praktiky tejto banky (bandy). Nakoniec vydali slabomyseľný a vyložene škandálny rozsudok v môj neprospech. Podľa mojich skúsenosti ide o veľmi pochybné sudkyne, ktoré Pravdu, Právo a Spravodlivosť nosia hlboko v zadku. Rozsudok jednoznačne dokazuje, že tieto záležitosti sú im na smiech. Záverečné súdne  konanie a vyhlásenie rozsudku načasovali na 1. apríla, zrejme tento deň pokladajú  za sviatok bláznov. Tieto pochybné ženy ma pokladajú za blázna, robia si zo mňa blázna, podobne, ako aj z celej verejnosti a vynesenie rozsudku si načasovali tak, aby som si, zjavne podľa ich predstáv, mohol osláviť svoj sviatok bláznov!

    Lenže, čo je veľa, to je veľa. Európsky súd pre ľudské práva došiel k záveru, že  súdne prieťahy na Krajskom súde v Bratislave a na Najvyššom súde SR dlhodobo poškodzujú moje ľudské práva. Navrhol skorumpovanej slovenskej vláde, aby mi zaplatila odškodné  5.300,- EUR. Skorumpovaná  slovenská vláda priznala, že moje ľudské práva boli dlhé roky porušované a s odškodnením nadšene súhlasila.

    Bodaj by aj radostne nesúhlasila, keď žalovaná suma činí  1.659.659,90 EUR  a  5.300,- EUR tak predstavuje asi 3 promile zo žalovanej sumy! A navyše tieto peniaze nemusia zaplatiť členovia skorumpovanej vlády, ale zaplatí ich štátna pokladňa, takže prečo nadšene nesúhlasiť?

    No to nie je všetko! Ministerstvo spravodlivosti SR sľúbilo Európskemu súdu, že mi zaplatí, len súdu nepovedalo kedy! Ministerstvo si síce vyžiadalo číslo bankového účtu, na ktorý mi majú poslať peniaze, ale tým to skončilo. Telefonické urgencie sú bezvýsledné, na ministerstve nikto nevie, kedy mi peniaze zaplatia, ani nikto nevie, kto má zaplatenie na starosti! Vyzerá to tak, že z neznámych a úplne záhadných príčin všetci na ministerstve nešťastne a naraz osprosteli, pretože nikto nič nevie! Nejaké vyrozumenie zo strany byrokratov ministerstva, kedy mi zaplatia, zjavne  neprichádza do úvahy. Nejaká slušnosť sa na ministerstve nenosí a basta!

    Neochotu byrokratov Ministerstva spravodlivosti SR zaplatiť sumu, ktorú už raz sľúbilo, je potrebné dať do súvislosti s náramnou ochotou byrokratov Ministerstva financií SR, ktorí zaplatili okamžite, a to bez zbytočných prieťahov, 72 miliárd korún za škandálnu VÚB, aby ju mohli predať za 30 miliárd korún! Prípadne ju porovnať s náramnou ochotou vykukov z Fondu národného majetku, ktorí zaplatili za neexistujúce pohľadávky  neexistujúcim firmám milióny EUR!

    To len Ministerstvo spravodlivosti  nedokáže zaplatiť 5.300,- EUR existujúcej firme, za existujúcu pohľadávku, ktorú priznalo Európskemu súdu pre ľudské práva, ani mu nedokáže slušne oznámiť, či mu zaplatí vôbec  a ak zaplatí, tak kedy? Také je to Ministerstvo spravodlivosti a taká je spravodlivosť na Slovensku! 

    Skorumpovaná slovenská vláda si nepraje žiadne súdne konanie, a to nielen na Slovensku, ale ani za hranicami Slovenska, pretože pri každom súdnom konaní hrozí, že vyjdú najavo skutočnosti, ktoré jednoznačne preukážu, že na Slovensku prenikol organizovaný zločin do politiky, verejnej správy a štátnych orgánov, a že slovenské vlády poslušne vykonávajú príkazy organizovaného zločinu.

    Čitatelia môžu namietnuť, že to je aspoň morálna facka pre vládu. Mohlo by to tak byť, keby členovia slovenských vlád mali aspoň nejakú morálku – zoberme si napríklad takého ministra financií Ing. Ivana Mikloša. Dňa 02.09.2005 poslal súdu Oznámenie, že Ministerstvo financií SR vstupuje do súdneho konania spolu so Slovenskou konsolidačnou a.s. a s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ako vedľajší účastníci súdneho konania, pretože medzi vedľajšími účastníkmi a žalovanou stranou (sprostou bandou VÚB) je údajná dohoda, že ak banka (banda) prehrá súd, vedľajší účastníci zaplatia za túto špinavú bandu takmer 1,7 mil. EUR a uhradia všetky súdne trovy!

    Žiaľ, Ministerstvo financií SR si nesplnilo povinnosť, preukázať právny záujem na výsledku súdneho konania a súdu nikdy nepredložilo túto, nepochybne, škandálnu zmluvu. Na viac, nie je jasné, kto klame: v Odpovedi na moju sťažnosť sa pracovník Ministerstva financií SR, Marián Kadlec tvári, že o tejto škandálnej zmluve nič nevie, hoci o nej mal už viac ako tri roky vedieť a nabáda ma, aby som sa obrátil na súd (!), prípadne na stavovskú organizáciu (?!).

    Ing. Tatiana Schnorrerová zase vo svojej Odpovedi na žiadosť v bodoch 4. a 5. kategoricky popiera, že by takáto zmluva vôbec existovala na Ministerstve financií SR, no a minister Mikloš tvrdí súdu, že zmluva existuje, no nechce ju nijako predložiť. Ministerstvo financií SR = Ministerstvo  podvodov SR!

    Ináč škandálna VÚB a jej vedľajší účastníci tvoria pozoruhodný gang:

    Zo škandálnej VÚB bolo vytunelovaných takmer 97 miliárd korún(!), za ktoré nikto nešiel do väzenia. Ministerstvo financií škandálnu VÚB  oddlžilo 72 miliardami korún, aby ju mohlo predať talianskej mafií Intessa Bci za 30 miliárd korún, čo je iste pozoruhodný obchod!

    Ministerstvo financií SR spolu s Národnou bankou Slovenska umožňuje škandálnej VÚB porušovať zákon o účtovníctve, čo spôsobuje, že škandálna VÚB môže poškodzovať svojich klientov o miliardy korún ročne a štátnu pokladňu o stá milióny korún ročne. 

    No, ale ani darebáci z Fondu národného majetku sa len tak ľahko nedajú zahanbiť podliakmi z Národnej banky Slovenska a z Ministerstva financií Slovenska. Neexistujúcim firmám vyplatili ohromné sumy, za neexistujúce pohľadávky! Pozri FNM už vyplatil schránkovej firme Vansa 1,1 milióna. Len mne nechcú priznať žiadne odškodnenie, pretože existujem a predkladám vierohodné pohľadávky.

    A tieto veci sa dejú v čase, keď podlý minister financií, Ivan Mikloš, vykladá celému národu, ako je potrebné šetriť, pretože nie sú peniaze na nemocnice, lieky, dôchodky a pod. Je jasné, že nemá žiadnu morálku, ani že nevie, čo to morálka je. Z tohto dôvodu nemôže ani nič cítiť, keď dostane morálnu facku. Aby mohol niečo pociťovať, musel by po tej svojej plechovej držke dostať násadou od krompáča, morálna facka je mu nanič!

    Táto morálna facka je určená aj zhumpľovaným sudkyniam Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Beáte Trandžíkovej,  JUDr. Anne Savkovej a ich ne/podarenej predsedníčke JUDr. Jarmile Glončákovej, a preto nejaký čitateľ by si mohol naivne pomyslieť, že by si teda už tieto nehanebné sudkyne mohli vstúpiť do svedomia. Ja si to nemyslím, neviem si predstaviť tieto sudkyne, ako si vstupujú do svedomia, keďže žiadne svedomie nemajú.

    Jednoznačne to dokazuje aj Rozsudok Krajského súdu z 01.04.2010, podľa ktorého mám zaplatiť každému vedľajšiemu účastníkovi  súdneho konania po 7 304,12 EUR, čiže spolu 21 912, 36 EUR,  hoci vedľajší účastníci nikdy nepredložili zmluvu so žalovanou stranou (škandálnou bandou VÚB), ktorá by dokazovala ich právny záujem na výsledku súdneho konania a podivné sudkyne úmyselne nerozhodli o ne/prípustnosti vedľajšieho účastníctva vo veci! Jednoducho, tieto 1. Aprílové sudkyne sa rozhodli, že trocha zhovädilosti na Krajskom súde v Bratislave nezaškodí!

    Tak isto obratom (špinavej) ruky rozhodli, že mám zaplatiť 13 372, 52 EUR právnym zástupcom škandálnej VÚB, hoci sudkyne použili pri rozhodovaní  nesprávny zákon a naopak správny zákon ignorovali, pričom len tak mimochodom prehlásili moje nároky za premlčané, hoci tieto premlčaniu zásadne nepodliehajú! Rozhodli, že žaloba bola podaná neskoro, a len - asi z vrodenej skromnosti - v rozsudku ani neuviedli, prečo si myslia, že žaloba bola podaná neskoro.

    Keby sa uvedené sudkyne za svoj kráľovský plat takto celé roky flákali u nejakého súkromníka, odvádzali takúto lajdácku prácu, a až za hranicami štátu, na Európskom súde, by takto hanobili jeho podnikateľského meno, potom nemám žiadnych pochýb, že by ich vyvliekol za vlasy z ich luxusných kancelárií, skopal dole schodmi a kopol by všetky tri do zadku tak, že by už nikdy nenašli cestu späť. Som presvedčený, že každý nezávislý a nestranný súd by ho od prípadnej žaloby oslobodil, pretože to, čo si škandálne  sudkyne Krajského súdu v Bratislave dovoľujú, presahuje všetky medze ľudského chápania.  Na Krajskom súde v Bratislave si ale takéto správanie môžu dovoliť, nikto ich nevyhadzuje na dlažbu a za lajno, ktoré honosne nazvali  „Rozsudok v mene republiky“ im zrejme nehrozia žiadne sankcie! Ľudí, ktorí by u nich chceli hľadať Nestrannosť a Spravodlivosť čaká neuveriteľný nervový šok: dámy sú zjavne nesmierne potešené a poctené, že můžu vynášať rozsudky, ktoré sú také výhodné a príjemné pre organizovaný zločin! 

    Samozrejme, že ma neoslobodili od zaplatenia súdneho poplatku, ani mi nepridelili právneho zástupcu ex offo, hoci museli v súdnej sieni vidieť, že údajní vedľajší účastníci majú právne zastúpenie za štátne peniaze. Sociálnym prípadom pre nich a pre slovenskú vládu je teda gang, ktorý zo štátnej pokladnice vytuneloval mnoho miliárd korún a nie podnikateľ, ktorého tento gang priviedol na mizinu! Také je teda právne vedomie a svedomie týchto sudkýň!

    Súdny človek sotva môže uveriť, že nevedeli, čo robia, tieto - až nad mieru veselé sudkyne, ktoré vyniesli na 1. apríla mimoriadne veselý rozsudok. Skôr si môže klásť otázku, aký veľký úplatok asi zobrali za túto, s prepáčením, „spravodlivosť“.

    Čo sa týka mravov, tu sa obávam, že tieto sudkyne stoja mravne nižšie, ako pouličné prostitútky. Nech už pouličné prostitútky sa správajú akokoľvek hanebne, je nepochybné, že predávajú len svoje vlastné telo, ktoré im jednoznačne patrí. Obávam sa ale, že uvedené sudkyne kšeftujú s niečím, čo im vôbec nepatrí – to jest so Spravodlivosťou. Svojim ne/konaním ťažko poškodzujú:

1. vieru ľudí v spravodlivosť

2. povesť Krajského súdu v Bratislave

3. povesť  celého sudcovského stavu

4. Slovenskú republiku, v mene ktorej vynášajú s veľkými súdnymi prieťahmi veľmi pochybné a doslova hanebné rozsudky

5. svoju vlastnú povesť. Nekonečnými súdnymi prieťahmi a kvalitou rozsudku si, obrazne povedané, nesmierne zašpinili svoje sudcovské taláre.

   Čo je možné očakávať od cirkusu zvaného  „Spravodlivosť na Slovensku“ vo veci odvolania, ktoré sa povaľuje už viac ako rok na Najvyššom súde SR?

1, Najvyšší súd potvrdí, že lajno, ktoré vyprodukovali uvedené sudkyne Krajského súdu v Bratislave, nie je lajno, ale že je to naozaj zhmotnená Spravodlivosť Božia a ľudská, a že Spravodlivosť na Slovensku je práve takáto a žiadna iná. V tom prípade sa toto neuveriteľné lajno znovu dostane na  Ústavný súd SR, prípadne ešte ďalej, znovu až na Európsky súd pre ľudské práva, kde všetkým znovu ukáže, aký je to vlastne bantustan, to Slovensko.

2, Najvyšší súd potvrdí, že lajno, ktoré spoločne vyprodukovali uvedené sudkyne Krajského súdu v Bratislave, nie je žiadna Spravodlivosť a to ani Božia ani ľudská, ale že je to naozaj otrasné lajno a vráti ho Krajskému súdu naspäť. V tom prípade sa znovu zídu uvedené bezprizorné sudkyne vo svojich, už predtým dosť ufúľaných talároch a znovu budú filmovať prácu a predstierať  Nestrannosť a Spravodlivosť. No, fuj, hnus!

    Dúfam len, že aj ďalšie prípadné súdne konanie nariadia znovu na 1. Apríla, a že sa počas súdneho konania znovu budú pučiť od smiechu, ako znovu vybabrali s Pravdou, Právom a Spravodlivosťou.

3, Najvyšší súd neurobí najbližších niekoľko rokov s odovolaním vôbec nič. Táto možnosť by najviac vyhovovala tak skorumpovaným politikom, ako aj zhumpľovaným sudcom. Aj keby Európsky súd pre ľudské práva sa o niekoľko rokov pochlapil a pokutu slovenskej vláde desaťnásobne zvýšil, a to až na 53.000,- EUR, nič by sa v podstate nestalo. 53.000,- EUR predstavuje zo žalovanej sumy len nejakých tri percentá, takže čo? Nič sa neudeje, pravda, okrem toho, že škandálna VÚB bude naďalej poškodzovať ľudské práva svojich klientov, poškodzovať ich o miliardy korún ročne a v dojemnej spolupráci s Národnou bankou Slovenska pumpovať zo štátnej pokladne ďalšie stámilióny! To je všetko!

Dušan Tomko
 

 Jedinou skutočnou obranou proti VÚB, a.s. Bratislava je okamžité zrušenie účtu!

Dušan Tomko