56. Návrh Krajskému súdu na oslobodenie od súdneho poplatku. 09. 05. 2019

 

Príloha č. 2

 

Pri terajšom rozhodovaní súdu o oslobodení od súdneho poplatku, by mal súd zohľadniť aj tieto dôležité skutočnosti:

Už pri podaní žaloby som navrhol súdu, aby ma oslobodil od platenia súdnych poplatkov a uviedol som aj dôvody, ktoré umožňujú, aby ma súd mohol oslobodiť od súdnych poplatkov. V žiadosti som uviedol, že všetky moje ťažkosti spôsobila žalovaná strana, pričom som bol nútený podať súdnu žalobu o náhradu ušlého zisku.

VÚB porušila Zmluvu o bežnom účte, môj platobný príkaz, vlastné Obchodné podmienky VÚB a. s., a platné zákony. Vystavila nepravdivé výpisy z účtu, a nepravdivé debetné avíza. Na základe týchto nepravdivých dokladov si stiahla peniaze z môjho účtu.

VÚB nerešpektovala svoje vlastné Obchodné podmienky VÚB, čl. X, ods. 2, ktoré sú neoddeliteľnou časťou Zmluvy o bežnom účte, práve tak nerešpektovala § 11a ods. 3 Zákona o bankách 21/1992.

 „Banka zodpovedá za škody, ktoré boli zavinené bankou nesprávnym smerovaním úhrady, resp. inkasa do inej banky.“

VÚB súdny proces prehrala, Okresný súd Košice I, v rozsudku 27 Cb 1030/97-78 (Pod Rozsudkami 27.03.2000) uviedol, že VÚB porušila Zmluvu o bežnom účte, nerešpektovala  platobný príkaz a porušila § 372 a § 709 (1) Obchodného zák.

Peniaze, ktoré si stiahla z môjho účtu na základe nepravdivých debetných avíz a nepravdivých výpisov z účtu, mi musela vrátiť.

Tento rozsudok potvrdil odvolací súd, (Pod rozsudkami 02.022001) ako aj Najvyšší súd SR, ako súd dovolací. ( Pod Rozsudkami 19. 12. 2002)

Pretože VÚB stále nerešpektovala čl. X svojich vlastných Obchodných podmienok VÚB, ani § 11a ods 3 Zákona 21/1992, bol som nútený podať súdnu žalobu o náhradu skutočnej škody. Okresný súd Košice I, rozhodol v môj prospech a v rozsudku 29 Cb 26/2003 – 210 uviedol, (Pod Rozsudkami 26. 10. 2007) že žalovaná porušila Zmluvu o bežnom účte, nerešpektovala  platobný príkaz a porušila § 372 a § § 709 (1) Obchodného zák.

VÚB vydala nepravdivé Debetné avíza a Výpisy z účtu. Aj keď musela vrátiť neprávom stiahnuté peniaze z môjho účtu, odmietala vydať účtovné doklady.

Môj bývalý advokát, JUDr. Staško,  sa dňa 21.06.2001 obrátil na Daňové riaditeľstvo SR so žiadosťou, aby zaujalo stanovisko k debetným avízom a výpisom z účtu, pretože VÚB svojim klientom, okrem debetných avíz, nevydáva žiadne účtovné doklady.

 Dňa 11.10.2001  zaslala Ing. Beáta Uhrínová,  (Pod Sťažnosťami) Stanovisko k podaniu. Podľa jej tvrdenia:

  „Z uvedeného teda vyplýva, že pri vykonávaní prípadnej daňovej kontroly sú debetné avíza nepostačujúcim daňovým dokladom.“

  Toto tvrdenie pokladám za správne, pretože na každom debetnom avíze je napísané:

 „Vyhotovené bez pečiatky a podpisu.“

 §11 Zákona č. 563/1991 o vedení účtovníctva však vyžaduje, aby účtovné doklady boli originálmi.

Týmto skutočnostiam ale odporuje vyjadrenie bývalého hovorcu VÚB Mariána Horvátha, ktoré poskytol rádiu Východ: (Pod Sťažnosťami: Prepis rozhovorov) a vypočuť si toto vyjadrenie je možné na (Obsahu – Rádio Východ príspevok)

04:21 redaktor: Podľa pána Tomka nie sú debetné avíza dostačujúcimi daňovými dokladmi. Požiadal som teda o vyjadrenie hovorcu Všeobecnej úverovej banky Mariána Horvátha.

04:30 Horváth: Všeobecná úverová banka vydáva doklady, takzvané debetné avíza, ktoré sú daňovými dokladmi. Môže to dokumentovať aj fakt, že dosiaľ nikto z našich aj väčších klientov, napríklad Slovnaft, Istrochem a tak ďalej, a tak isto ani daňový úrad nevzniesli žiadnu požiadavku, žeby tieto doklady neboli v súlade, a že by teda nemohli byť podkladom pre podnikateľov v účtovníctve.

04:52 redaktor: Vášmu, dnes už bývalému klientovi, pánovi Tomkovi však Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici potvrdilo, že debetné avíza nie sú dostatočným daňovým dokladom.

05:01 Horváth: Naše skúsenosti sú úplné, a je to po prvý krát, čo takéto niečo počujem.

Ďalej Ing. Uhrínová vo svojom Stanovisku tvrdí:

 „Debetné avíza nie sú účtovnými dokladmi, účtovnými dokladmi pre prípad daňovej kontroly v zmysle Zákona o účtovníctve č. 563/2001 sú výpisy z účtu.“ 

 No kto môže vykonávať daňovú kontrolu účtovných dokladov z VÚB? To Ing. Uhrínová nevie:

„Nakoľko banky v súlade so zákonom č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov poskytujú služby svojim klientom na zmluvnom základe, Daňové riaditeľstvo SR nie je oprávnené na to, aby vstupovalo do takýchto zmluvných vzťahov a vzhľadom na túto skutočnosť nie je teda inštitúciou kompetentnou na posudzovanie problematiky poskytovania, resp. neposkytovania daňových dokladov Všeobecnou úverovou bankou. a. s., Bratislava.“

Je síce jasné každé slovo, no zmyslel Stanoviska Ing. Uhrínovej nie je možno pochopiť:

-         Ing. Uhrínová sa nenamáha uviesť,  ktoré ustanovenia Zákona o bankách č. 21/1992 bránia Daňovému riaditeľstvu SR (a tým a jeho zamestnancom  - daňovým kontrolórom!) kontrolovať účtovné doklady vo VÚB a vyjadrovať sa k problematike poskytovania, resp. neposkytovania účtovných dokladov vo VÚB v zmysle Zákona o vedení účtovníctva č. 563/1991?!

 –        §§ 21, 22, 23 a 24 zákona č. 21/1992 priamo prikazujú VÚB viesť účtovníctvo podľa zákona č. 563/1991!

 –        Daňoví kontrolóri a ich nadriadený orgán - Daňové riaditeľstvo SR, nielenže sú kompetentní účtovné doklady vo VÚB kontrolovať a vyjadrovať sa k nim, ale sú zo zákona povinní účtovné doklady vo VÚB kontrolovať a vyjadrovať sa k nim!

 –        Ak daňová kontrola nemôže vykonávať daňovú kontrolu účtovných dokladov z VÚB, potom kto môže vykonávať daňovú kontrolu účtovných dokladov z VÚB?!

Po 18 rokoch súdnych ťahaníc s VÚB som zistil, že VÚB nerešpektuje Zákon o vedení účtovníctva č. 563/1991 v znení neskorších predpisov. Svojim klientom vydáva len výpisy z účtov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom a o ktorých podľa okamžitej vlastnej potreby, prehlasuje, že sú to:

A – produkty banky, ktorých vydávanie pre VÚB vyplýva zo Zmluvy o bežnom účte, a ktoré VÚB aj spoplatňuje podľa vlastného Sadzobníka poplatkov, no ktoré nemôžu kontrolovať daňové úrady, ani ich nadriadený orgán Daňové riaditeľstvo SR, pretože:

Podľa čl. 2 (2) Ústavy SR:

 „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zákon.“

 Keďže žiadny zákon neumožňuje, aby daňová kontrola mohla vstupovať do zmluvných vzťahov, daňová kontrola tieto doklady nemôže kontrolovať.

   Daňovému kontrolórovi, ktorý by chcel tieto produkty banky kontrolovať a uznať ich za vierohodné účtovné doklady hrozí, že bude odsúdený za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Zák. č. 300/2005

B – účtovné doklady v zmysle Zákona č. 563/1991, vhodné pre prípad daňovej kontroly, ktoré je VÚB zo zákona povinná vydávať svojim klientom bez zbytočných prieťahov v zmysle § 11 ods. (3)  zákona 563/1991

Takéto doklady vo VÚB daňové úrady a ich nadriadený Daňové riaditeľstvo SR môžu kontrolovať, dokonca je to ich povinnosť, vyplývajúca zo zákona. Daňovému kontrolórovi, ktorý by tieto doklady nekontroloval, prípadne by robil len fiktívnu kontrolu hrozí, že bude odsúdený za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

No práve takéto doklady sa vo VÚB nenachádzajú.

Uvedené doklady som pracovne nazval „doklady – obojživelníky“.

Na základe skutočností, že vo VÚB sa nenachádzajú účtovné doklady, ani sa nekonajú daňové kontroly,  som prišiel k podozreniu, že VÚB je zločineckou skupinou, ktorá sa voči svojim klientom a voči Štátnej pokladnici opakovane dopúšťa:

–        obzvlášť závažných zločinov podvodu,

–        trestných činov skrátenia dane,

–        dotačných podvodov

a preto podávam na ňu trestné oznámenie.

VÚB vypracovala, podľa môjho názoru, zločinecký žargón, ktorým klame vlastných klientov, verejnosť a to dokonca aj odbornú verejnosť. Ani odborníci, akými sú advokáti, podnikoví právnici, ekonómovia, daňoví poradcovia, ak nerozumejú tomuto žargónu, nepochopia, čo je uvedené v dokladoch VÚB.

Za parádnu ukážku zločineckého žargónu pokladám Zaujatie stanoviska Ing. Uhrínovej. Podávam na ňu trestné oznámenie, pretože som prišiel k podozreniu, že je účastníkom, podľa mňa, uvedenej trestnej činnosti VÚB, a pre podozrenie, že sa dopustila trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, poškodzovania cudzích práv a korupcie.

Pre podobné podozrenie podávam aj trestné oznámenie na ďalších zamestnancov Daňového riaditeľstva SR, Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska, ktorí mi odpovedali na moje podnety,podľa môjho názoru, zločineckým žargónom

Za 21 rokov som nenašiel organizáciu, ktorá by sa opovážila skontrolovať výpisy z účtu, ktoré mi vydala VÚB. Neexistuje štátna organizácia, ktorá by mohla zákonným spôsobom skontrolovať účtovné doklady VÚB.

Podľa mňa, zločineckým žargónom, sú písané aj niektoré rozsudky súdov.

Podal som žalobu na Okresný súd, Bratislava II, v ktorej som sa domáhal vydania:

„Účtovných dokladov, vierohodných pre prípad daňovej kontroly, v zmysle Zákona č. 563/1991 o vedení účtovnej evidencie“

Zároveň som navrhol súdu, aby ma oslobodil od súdnych poplatkov. Súd sa pokúšal konanie zastaviť tak, že mi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Nemal som peniaze a preto som na súdne pojednávanie prišiel bez právneho zástupcu.

VÚB vzniesla námietku premlčania.  A ďalej uviedla:

„V samotnom vyjadrení Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2001 sa uvádza, že dôkazným prostriedkom pre vykonanie daňovej kontroly sú výpisy z bankových účtov. Tie pritom žalobca vlastní a sú prílohou samotnej žaloby. Jednotlivé položky boli žalobcovi účtované v súlade so Zmluvou o bežnom účte a Obchodnými podmienkami VÚB, a. s. pre zriaďovanie a vedenie bežných účtov podnikateľov v Sk a zaúčtovania na týchto účtoch, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako aj platným Cenníkom za poskytované služby.“

Súd moju žalobu zamietol z dôvodu premlčania, môj návrh na vypočutie aj pracovníkov Daňového riaditeľstva SR zamietol. Dokazovanie pokladal za nadbytočné.

Okresný súd Bratislava II zdôvodnil rozsudok zo dňa 23.03.2006 takto:

„Navrhovateľ sa zároveň domáhal vystavenia a vydania hodnoverných daňových dokladov ku každej jednotlivej položke podľa výpisov z účtu. Odporcovi však takáto povinnosť z uzavretej Zmluvy o bežnom účte nevyplýva a neurčujú mu ju ani obchodné podmienky VÚB a. s. pre zriaďovanie a vedenie bežných účtov podnikateľov v Sk a zásady vykonávania platobného styku a zúčtovania na účtoch. Odporca bol povinný podľa čl. VIII. ods. 1 Obchodných podmienok informovať navrhovateľa o stave peňažných prostriedkov na účte a o vykonaní platieb formou správy o zúčtovaní výpisom z účtu. Odporca si uvedenú povinnosť splnil, nakoľko navrhovateľ výpismi z účtu disponuje.“

Kto neovláda, podľa mňa,  „zločinecký žargón“, ten rozsudok nepochopí.

Ak sudca skutočne pokladal žalobu podanú neskoro, mal žalobu zamietnuť pre omeškanie a súdne konanie ukončiť, nemal v žiadnom prípade pokračovať v konaní. Ďalšie šetrenie dôvodnosti žaloby bolo nadbytočné. No sudca chcel, podľa môjho názoru, legalizovať konanie odporcu, pri ktorom vzniklo u mňa podozrenie, že je v rozpore so zákonmi.

Následkom toho, nie je jasné, či žaloba bola zamietnutá pre omeškanie alebo preto, že žaloba bola nedôvodná, prípadne, že žaloba bola podaná neskoro a súčasne bola nedôvodná.

Odporca uviedol doklad – obojživelník typu A , čiže výpisy z účtu sú produktom banky, ktorý vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom a ktorý banka aj spoplatňuje.

Vyjadrenie Ing. Uhrínovej z Daňového riaditeľstva SR z 11.10.2001 som skutočne dostal. Daňové riaditeľstvo SR sa vyjadruje o doklade – obojživelníku typu A: Výpisy z účtu sú, údajne, dokladmi pre daňovú kontrolu.

No odporca zatajuje, že vo vyjadrení Daňové riaditeľstvo SR tvrdí, že nie je kompetentné  (a tým pádom ani jeho zamestnanci – daňoví kontrolóri)  posudzovať ne/vydávanie účtovných dokladov vo VÚB, nakoľko tieto doklady vyplývajú zo zmluvného vzťahu medzi klientom a jeho banku.

Ide o parádnu ukážku „zločineckého žargónu“:

„Áno, výpisy z účtu z VÚB je potrebné predkladať daňovej kontrole, no nie je jasné, kto bude vykonávať daňovú kontrolu, keď Daňové riaditeľstvo SR, a ani jeho zamestnanci – daňoví kontrolóri, nie sú oprávnení vykonávať daňovú kontrolu výpisov z účtu VÚB.“

 No, zo žaloby je jasné, že ja som sa domáhal vydania dokladov – obojživelníkov typu B, čiže účtovných dokladov v zmysle Zákona o vedení účtovníctva č. 563/1991. Daňovému riaditeľstvu SR a jeho zamestnancom – daňovým kontrolórom  vyplýva zo zákona povinnosť kontrolovať tieto účtovné doklady.

Platí zásada, že „Súd pozná právo“. Sudca musel vedieť, že povinnosť  vydávať účtovné doklady pre odporcu nevyplýva z nejakej zmluvy, alebo Obchodných podmienok VÚB, a. s., povinnosť vydávať účtovné doklady, vierohodné pre daňovú kontrolu, odporcovi vyplýva zo Zákona o vedení účtovnej evidencie č. 563/1991.

A ďalej musel poznať §§ 21, 22, 23 a 24 Zákona o bankách č. 21/1992, ktoré bankám prikazujú viesť účtovníctvo podľa Zákona o vedení účtov č. 563/1992. 

No sudca nemohol vyniesť takýto rozsudok, pretože vedel, že u odporcu žiadne účtovné doklady nie sú a daňové kontroly sa nekonajú a ani sa konať nemôžu.

Pokiaľ by sa súd skutočne začal zaoberať účtovnými dokladmi, spustila by sa lavína vyšetrovaní, daňových pokút, trestných oznámení a súdnych žalôb, ktoré by nakoniec mohli viesť k bankrotu VÚB a jej predstavitelia by sa mohli dostať na mnoho rokov do väzenia.

Ak odporca drzo prišiel na súd, tak tak si myslím, že len preto, že rozsudok už bol vopred dohodnutý.

Pretože som nemal peniaze na advokáta, odvolanie som si napísal sám a zároveň som súdu navrhol, aby ma oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa  08. 02. 2007  (Pod Rozsudkami 08.02.2007)

Súd sa pokúšal zastaviť súdne konanie tak, že odmietol ma oslobodiť od súdnych poplatkov. Na odvolací súd som prišiel bez advokáta.

Odvolací súd moju žalobu zamietol a doslovne zopakoval rozsudok Okresného súdu aj s, podľa mňa, „zločineckým žargónom“.

Odvolací súd takisto nepochopil, či pôvodný súd žalobu zamietol pre omeškanie, alebo preto, že žaloba nebola dôvodná, no aj on potreboval legalizovať, podľa mňa, nezákonné praktiky odporcu. Z tohto dôvodu uvádza:

 „I keby nebol nárok navrhovateľa na vydanie veci premlčaný, nebol by úspešný. (!). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že podľa čl. VIII. ods. 1 Obchodných podmienok odporcu sa odporca zaviazal informovať navrhovateľa o stave na jeho účte formou výpisov z účtu (čo i splnil), na iné povinnosti sa zmluvne nezaviazal a preto ich od neho nemožno spravodlivo požadovať.“

 Parádna ukážka „zločineckého žargónu.“

 -         Ja som sa žalobou nedomáhal vydania nejakých „informácií“ z VÚB, pretože ja nemôžem daňovej kontrole predkladať nejaké „informácie“ z VÚB.

 –        Daňová kontrola aj tak nemôže kontrolovať tieto „informácie“ nech by boli v akejkoľvek forme, pretože sú produktami odporcu a vyplývajú zo zmluvného vzťahu. Daňová kontrola nie je oprávnená vstupovať do zmluvných vzťahov.

 –        Ja som povinný predkladať daňovej kontrole originály účtovných dokladov v zmysle Zák. č. 563/1991. Jedine tieto doklady môže a musí daňová kontrola kontrolovať a vyjadrovať sa k nim.

 –        Pretože „Súd pozná právo“, tým že som sa dožadoval účtovných dokladov od VÚB v zmysle Zák. č. 563/1991 a § § 21, 22, 23 a 24 Zák. č. 21/1991, som sa vlastne voči odporcovi správal nespravodlivo.

 –        Aby som sa mohol polepšiť, podávam na príslušných sudcov trestné oznámenie pre podozrenie, že sú účastníkmi, podľa môjho názoru, trestnej činnosti VÚB, z podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, poškodzovania cudzích práv a z legalizácie, podľa môjho názoru, trestnej činnosti VÚB. Zároveň sa budem snažiť všetkými zákonnými prostriedkami dosiahnuť, aby, podľa mňa, tento škandálny rozsudok bol zrušený.

Na Krajský súd v Bratislave som podal súdnu žalobu na VÚB za poškodzovanie obchodného mena, neoprávnené zásahy do dobrej povesti a občianskej cti. Žiadal som odškodnenie za nemateriálnu ujmu vo výške 50 mil. korún. Zároveň som súdu podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

V návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku som uviedol väčšinu týchto dôvodov, pretože už boli k dispozícií.  

Súd o oslobodení od súdnych poplatkov nerozhodol.

Napriek tomu, pri mojej žalobe o 50 miliónov, stanovil  súdny poplatok vo výške 600 000,- Sk.

Nie je mi jasné, z čoho vychádzal súd pri výpočte súdneho poplatku, keď Okresný súd v Košiciach, pri ústretovej žalobe VÚB na mňa a môjho právneho zástupcu vo výške 100 miliónov Sk, stanovil súdny poplatok len 202 000,-  Sk.

 Príkaz na úhradu súdneho poplatku som nedostal ani ja, ani môj právny zástupca. Hlavne z toho dôvodu, že Krajský súd ho ani neposlal. V súdnom spise sa poštová doručenka nenachádza.

 Súd zmeškal lehotu, počas ktorej môže požadovať zaplatenie súdneho poplatku.

 V rozpore s O. s. p., vydal Uznesenie, ktorým súdne konanie zastavuje pre nezaplatenie súdneho poplatku

 Súd už na samom začiatku jasne ukazuje, že moje právo na súdnu ochranu a na  spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov nebude rešpektovať.  A ani ho nerešpektoval ďalších 18 rokov, čo dokazujú aj riešenia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

 V ďalších konaniach súd tvrdo požadoval zaplatiť súdny poplatok v rozpore s  O. s. p.  a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Tvrdil, že ako podnikateľ, sám nesiem riziko za svoje podnikanie.

Súd tu zahmlieva pojem „podnikateľské riziko“. Za podnikateľské riziko by bolo možné považovať, ak by som, napríklad nesprávne odhadol situáciu na trhu a chybne investoval do obchodu.

No v tomto prípade škody vznikli tak, že VÚB porušila zmluvu, platobný príkaz a zákony. Čiže škody vznikli celkovým  správaním sa VÚB. Ak súd skúmal, aká je pravdepodobnosť, že v súdnom spore budem úspešný, potom musel prísť k záveru, že VÚB je v právne beznádejnej situácií.

Nie je mysliteľné, aby na čestnom, spravodlivom a nestrannom súde bola úspešná banka, ktorá nerešpektuje zmluvu, platobný príkaz a platné zákony!

Za 18 rokov súd nariadil len málo súdnych konaní, a všetky boli v rozpore s O. s. p. a uzneseniami Najvyššieho súdu SR. Vždy išlo o bránenie v konaní pred súdom, a nech by som uviedol akékoľvek dôkazy, súd ich nikdy nevyvrátil, len ich pokladal za „nepodstatné“. Z týchto dôvodov boli a sú  rozsudky nepreskúmateľné.

Súd odmietol od mňa prevziať a založiť do spisu ako dôkaz - nosič dát FLASH, hoci nevedel, čo sa na ňom nachádza. Ide o znemožnenie konania pred súdom.

Práve na základe takýchto rozsudkov súd znovu požaduje zaplatiť súdny poplatok.

No a prečo vlastne sudcovia už 18 rokov nerešpektujú moje právo na súdnu ochranu a na spravodlivý súd bez zbytočných prieťahov? Napríklad, pre túto časť petitu:

 

•                     žalovaný sústavne nedodržuje zákon č. 563/1991 o účtovníctve v znení neskorších predpisov tak, že svojim klientom nevydáva účtovné doklady, ale len výpisy z účtov a debetné avíza. Podľa jeho okamžitej potreby vydáva tieto debetné avíza a výpisy z účtov raz za účtovné doklady, ktoré sú vierohodné pre prípad daňovej kontroly, vydávanie ktorých jej prikazuje zákon č. 563/1991 o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a vydávanie ktorých preto nemôže spoplatňovať,

•                     inokedy však žalovaný, tak isto podľa svojej okamžitej potreby, vydáva debetné avíza a výpisy z účtov za vlastné produkty, ktoré aj spoplatňuje podľa svojho Sadzobníka poplatkov. Týmto spôsobom, bez právneho dôvodu, žalovaný získava od svojich klientov miliardy korún ročne,

•                     toto poškodzovanie klientov by nebolo možné, keby ho netolerovalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorému vyplýva zo zákona povinnosť kontrolovať vedenie účtovníctva u žalovaného a jeho klientov, a ktoré tvrdí, že výpisy z účtu majú charakter účtovného dokladu, avšak súčasne výpisy z účtu a debetné avíza prehlasuje za spoplatňovaný produkt žalovaného, ktorý vyplýva zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, do ktorého údajne nemôže vstupovať, čím vzniká absurdná situácia, keď Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady nemôžu kontrolovať výpisy z účtu pri daňovej kontrole, ktoré oni samy pokladajú za účtovné a daňové doklady. Následkom tohto stavu žalovaný získava bez právneho dôvodu od svojich klientov miliardy korún ročne, pretože tieto dokumenty fakticky nikto nemôže kontrolovať a žalovaný tak môže do nich vpisovať aj poplatky za služby, ktoré preukázateľne nikdy nevykonal, prípadne poplatky, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi a dobrými mravmi,

•                     uvedený stav vystavuje klientov žalovaného nebezpečenstvu miliónových pokút za neexistujúcu účtovnú dokumentáciu od žalovaného, pričom záleží len na svojvôli daňových kontrolórov, ktoré doklady uznajú za účtovné a ktoré nie,

•                     uvedený stav porušuje ústavné, ľudské a občianske práva klientov žalovaného a zároveň im sťažuje uplatňovanie si týchto práv pri súdnych a občiansko-právnych konaniach,

•                     žalovaný je zo zákona povinný poskytovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky a audity o účtovníctve, pričom vzhľadom na to, že u žalovaného neexistujú žiadne vierohodné účtovné doklady, tieto účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky a audity o účtovníctve nie sú hodnoverným odrazom o hospodárení žalovaného a navyše podľa platných zákonov Národná banka Slovenska musí preplácať všetky náklady žalovaného spojené s vyhotovovaním takýchto nehodnoverných auditov o účtovníctve, čím má žalovaný takto možnosť získavať zo štátnej pokladne neoprávnené platby,

•                     Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II a Okresná prokuratúra Bratislava II sú o týchto skutočnostiach dostatočne informované z korešpondencie so žalobcom, ako aj z jeho webovej stránky www.skandalna-vub.sk

•                      a napriek tomu toto nedodržiavanie zákonov u žalovaného tolerujú a všetky moje sťažnosti  a podnety ignorujú.

 

 Súd tieto časti petitu nijako nevyvracia, netvrdí, že nemám pravdu, len ich zjavne pokladá za nepodstatné. Tieto časti petitu sú pre súd tak nepodstatné, že v rozsudkoch sa o nich ani nezmieňuje.

A tak za nepodstatné pokladá súd, napríklad, tieto skutočnosti:

–         Neexistencia účtovných dokladov umožňuje VÚB obohacovať sa na úkor svojich desiatok tisícov klientov o miliardy korún ročne. Pre súd nepodstatné!

–         Desať tisíce klientov VÚB si nemôže už desiatky rokov plniť svoje povinnosti, ktoré im ukladá Zákon a vedení účtovníctva č. 563/1991. Pre súd nepodstatné!

–         Desať tisícom klientov VÚB hrozí miliónová  pokuta za neplnenie si povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú zo zákona 563/1991. Pre súd nepodstatné!

–         Zvlášť nepodstatná je pre Krajský súd v Bratislave Listina základných práv a slobôd, ako aj Ústava Slovenskej republiky, kde sa napríklad v čl. 20 (1) uvádza:

 

„Každý má právo vlastniť majetok“

V čl. 20 (4):

„Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a primeranú náhradu.“

–         Za zvlášť nepodstatný bod petitu súd zjavne pokladá:

 „uvedený stav porušuje ústavné, ľudské a občianske práva klientov žalovaného a zároveň im sťažuje uplatňovanie si týchto práv pri súdnych a občiansko-právnych konaniach,“

    
. V čl. 46 (2) Ústavy SR je však uvedené:

 „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie by vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd“.

 Z právomoci Krajského súdu v Bratislave nie je vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Krajský súd len pokladá tieto základné práva a slobody za tak nepodstatné, že nepokladá za potrebné sa nimi zaoberať alebo vôbec sa o nich v rozsudku čo i len  zmieňovať.

 Stále platí zásada, že „Súd pozná právo.“

 Krajský súd vie, že polícia v USA istého času dôvodne podozrievala nejakého Al Caponeho, že zorganizoval a osobne viedol najmenej 500 brutálnych vrážd. Za vraždy nebol nikdy potrestaný, pretože svedkovia zomierali rýchlejšie, ako sa začal súd. No do väzenia sa dostal pre daňové podvody.

  Súd vie, že VÚB nemôže prísť na súd, lebo nerešpektuje zákon o vedení účtovníctva, preto bolo potrebné porušovať moje práva 18 rokov! Úlohou sudcov bolo a stále je – za žiadnu cenu nedopustiť súdne konanie, a ak nejaké konanie, tak potom len súdnu frašku. Sudcovia sa snažia zastaviť súdne konanie aj tak, že odo mňa požadujú zaplatenie súdneho poplatku.

   Samotnú skutočnosť, že VÚB sa so mnou vôbec opováži súdiť, pokladám za priamy dôkaz, že VÚB vopred vie, ako sa súd bude správať. Každý krížový výsluch nejakého svedka pred súdom, každé prejednanie nejakého dokladu pred súdom, by mohlo spôsobiť krach banky a pre členov vedenia VÚB by mohlo znamenať mnoho rokov väzenia!

  Na základe uvedených skutočnosti vzniklo u mňa podozrenie, že sudcovia, ktorí 18 rokov nerešpektovali moje, Ústavou SR zaručené práva, sú účastníkmi, podľa môjho názoru, trestnej činnosti VÚB a preto na nich podávam trestné oznámenie pre podozrenie, že sa dlhodobo a opakovane dopúšťali trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, korupcie a porušovania cudzích práv.

 Boli to práve oni, ktorí svojim ne/konaním v podstatnej miere dosiahli, že ani za 21 rokov som nenašiel štátnu inštitúciu, ktorá by sa opovážila skontrolovať účtovné doklady z VÚB. Podľa môjho názoru, práve oni spôsobili, že na Slovensku prestali platiť zákony.

  Ich prípadné trestné činy nepokladám za premlčané, pretože podľa § 87 (2) zákona 300/2005 Zb. z.:

 a,

„Do premlčacej sa nezapočítavá:

doba po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,“

 Súdnou cestou nie je možné domôcť sa svojich práv.

 V tomto smere je úplne bezvýznamné, či ma súd oslobodí od súdnych poplatkov alebo súdne poplatky budú zaplatené. Súd zastaví konanie na základe dôkazov, s ktorými odmietol sa oboznámiť. Ak súdny poplatok nebude zaplatený, súd konanie zastaví pre nezaplatenie súdneho poplatku.

„Nekupujte si týždenník Trend, ani neverte jeho elektronickej mutácií e- Trend! Zverejňuje úmyselne nepravdivé informácie o škandálnej VÚB a.s., aby uviedol do omylu svojich čitateľov, čím umožňuje škandálnej VÚB a.s., Bratislava, bezdôvodné obohacovanie sa na úkor klientov banky a na úkor Štátnej pokladnice!“


„Jedinou skutočnou obranou voči VÚB a.s. je okamžité zrušenie účtu“.       
                                                                     

Dušan Tomko

        

Dušan Tomko